Akreditáciu Akreditačnej komisie Ministerstva školstva SR získal v r. 2006 napr. Pri canisterapii plemeno psa nie je dôležité, môže ju vykonávať pes akéhokoľvek plemena, bez ohľadu na veľkosť, s preukazom i bez preukazu pôvodu, dokonca i kríženci, po dovŕšení veku 18 mesiacov. Dôležitá je tiež história psa - od jeho narodenia až doteraz. Potenciálni adepti sa vyberajú počas výcviku psov v základnej poslušnosti. Pes - canisterapeut by mal mať iba jedného, stáleho pána. Pred začatím testovania psa sa musí psovod preukázať potvrdením o očkovaní, a o nákazovej situácii. Testovanie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR - zákonom č.
Vyhovie pes, ktorý na prítomnosť cudzích ľudí reaguje celkovo pozitívne, úlohy, ktoré sú predmetom testovania vykonáva s radosťou, bez strachu, či nervozity. Certifikát pre psa canisterapeuta je dokladom oprávňujúcim psa na výkon canisterapie po dobu jedného roka odo dňa vystavenia certifikátu, iba so psovodom, s ktorým bolo uskutočnené testovanie. Po roku musí pes absolvovať preskúšanie. Pri výbere psa vhodného na canisterapiu si treba uvedomiť, že povahové vlastnosti sú niečím, s čím sa pes narodí, a nie tým, čo ho tvrdým tréningom naučíme. Každý pes je cvičiteľný a vycvičiteľný, nie každý má však povahu na to, aby zvládal obrovskú psychickú záťaž.
Aký by teda mal byť pes vhodný na canisterapiu?
Najdôležitejšou vlastnosťou je vyrovnanosť. To znamená - pokojné reakcie psa na akúkoľvek situáciu, záťaž. Je veľmi dôležité, aby psík poznal čo najviac stresových situácií. Psa, ktorého chceme využívať v canisterapii, by sme mali postupne zoznamovať nielen s ľuďmi či zvieratami, ale i s rôznymi predmetmi, zvukmi, pachmi, dopravnými prostriedkami… Mal by byť zvyknutý a mal by pokojne reagovať napr. To, že chceme psíka využívať v canisterapii, musíme vedieť už pri jeho narodení. Mali by sme poznať všetky detaily jeho vývinu a chovných podmienok u chovateľa. Ak psík počas tohto obdobia prežije nejakú traumu, ktorá sa môže prejaviť v inej podobnej situácii, mali by sme o tom vedieť. Býva to, napríklad, zlá skúsenosť s padajúcim predmetom či nepríjemným zvukom. Ak na túto situáciu nebude psovod pripravený, resp. Takmer každý pes má nejakú negatívnu skúsenosť z návštevy veterinára. Či už ide o liečbu ochorenia, alebo len o bežné očkovanie. Samozrejme, týmto skúsenostiam sa nedá nijako predísť, je však veľmi potrebné sledovať reakcie psa. Ďalšou spojitosťou medzi veterinárnou ambulanciou a nemocničným prostredím môžu byť rôzne pachy dezinfekčných prostriedkov. Je veľmi dôležité, aby v týchto situáciách reagoval pokojne. V zdravotníckych zariadeniach sa pes pri výkone canisterapie môže stretnúť aj s klientmi s barlami alebo klientmi pohybujúcimi sa na invalidnom vozíku. Musí reagovať bez známok strachu, neistoty, agresivity. Už od šteňacieho veku by sme ho preto mali zvykať na rôzne podobné predmety, napr. Ďalšou požiadavkou na psa využívaného v canisterapii je vyrovnaná reakcia na akýkoľvek kontakt s človekom. Pri výkone canisterapie sa nestretá len s hladením a maznaním. Vo väčšine prípadov ide o nešetrné zaobchádzanie, prudké pohyby, nečakané dotyky vyplývajúce zo stupňa telesného či duševného postihnutia klientov. Akýkoľvek prejav agresivity či útoku v sebaobrane je neprípustný. Na preverenie týchto reakcií však nestačí iba jedna skúška, trvajúca niekoľko minút. Pri dlhšie trvajúcom psychickom nátlaku sa môže pokojné správanie psa zmeniť. Preto je veľmi dôležité psa postupne vystavovať stále vyššej psychickej záťaži a sledovať prípadné zmeny v jeho správaní. Ak psík spĺňa povahové predpoklady na výkon canisterapie (čiže to, čo má vrodené), musí si dôsledne osvojiť povely základnej poslušnosti (čiže to, čo ho naučíme).
Vyššie nároky na psovoda a príprava tímu
Ovládanie rôznych trikov nie je v canisterapii prvoradé, môže však byť veľkou pomocou pri prekonávaní bariéry vo vzťahu klienta k psovi. Tu už závisí od kreativity psovoda a zručností psa, k akým kúskom sa spoločne dopracujú. Na ilustráciu môžeme vymenovať niekoľko takýchto trikov: panáčkovanie alebo prosenie, klaňanie sa alebo „kliky“, hanbenie sa, kotúľanie, odbíjanie lopty, ainé. Požiadavky pre výkon canisterapie však nie sú kladené len na psa, ale aj na psovoda. V dnešnej dobe je veľmi módne vykonávať canisterapiu. Mnoho ľudí si zaobstará psa a po krátkom čase zistí, aké je to „milé“, keď ľudia psíka zbožňujú a on sa od nich nechá hladiť. Pre vylepšenie svojho imagu sa majiteľ psa rozhodne, že s ním začne vykonávať canisterapiu, v lepšom prípade aspoň absolvuje canisterapeutické skúšky. Je to chyba. Človek, ktorý nemá so psom predchádzajúce skúsenosti, nepozná etológiu zvierat a nevie predvídať ich reakcie, nemôže canisterapiu vykonávať. Ďalšou požiadavkou na psovoda je zmysel pre zodpovednosť. Psovod musí poznať svojho psa, jeho zmýšľanie i povahové vlastnosti a uvedomiť si, že pri výkone canisterapie sa pes dostane do krízových situácií, kedy musí zachovať pokoj. Psovod by mal mať rozhľad v oblasti kynológie všeobecne, ale i konkrétne v oblasti canisterapie. Mal by vedieť určiť, na ktoré činnosti, metódy, či do akého prostredia sa jeho pes hodí. Na Slovensku sa v dnešnej dobe venuje canisterapii niekoľko kynologických klubov, mnohé z nich majú vypracovaný skúšobný poriadok a organizujú skúšky pre psov - terapeutov. Aj keď zatiaľ neexistuje strešná organizácia, ktorá by tieto kluby spájala, postup pri preskúšaní psov - terapeutov, je veľmi podobný. Psovod musí pred prvým testovaním absolvovať určitú prípravu (niekde sú to výcvikové hodiny, inde napr. prípravný kurz, a pod.), až potom sa môže so psom zúčastniť canisterapeutických skúšok. Pri skúškach sú skupinou figurantov navodzované záťažové situácie, s ktorými sa pes pri výkone canisterapie stretne. Skúšobná komisia preskúša nielen povahu a reakcie psa, ale aj schopnosť psovoda psa ovládať a spoluprácu psovoda a psa ako celku. Skúšky, a teda aj canisterapiu ako takú, smie vykonávať iba osoba staršia ako 18 rokov, pes by mal byť starší ako 18 mesiacov. Zhora nie je ohraničený ani vek psovoda, ani vek psa, u psa však treba prihliadať na možné neprimerané reakcie z dôvodu zvýšenej citlivosti (bolestivosti) vo vyššom veku. Certifikát o vhodnosti psa - terapeuta, je vydávaný na jeden rok, po uplynutí ktorého je potrebné preskúšanie.
Príprava a doprovodný tím
Pred intervenciou: Príprava psa a pomôcok - pred každou canisterapeutickou intervenciou je nutné psa dôkladne pripraviť. Tento proces zahŕňa kúpanie, česanie, fénovanie a z času na čas aj strihanie. Dbáme na to, aby bol pes pred intervenciou vždy čistý a upravený, čo môže zabrať niekoľko hodín práce. Okrem toho sa pripravujú aj všetky potrebné pomôcky na prácu - od rehabilitačných nástrojov až po hračky, ktoré pomáhajú pri terapii.
Po práci: Dbáme na welfare psov. Po každej intervencii venujeme veľkú pozornosť welfare našich psov. Starostlivosť o ich fyzické a duševné zdravie je pre nás prioritou. Zabezpečujeme, aby mali dostatok odpočinku, výživnú stravu a primeranú fyzickú aj mentálnu stimuláciu.
Pozoruhodné poznámky z praxe
Pozorováním sa ukazuje, že canisterapia dokáže otvárať dvere tam, kde slová často nestačia. Prítomnosť psa prináša pokoj, radosť, motiváciu aj chuť nadväzovať vzťahy. Stretnutia s terapeutickým psom Maxom nie sú len príjemným spestrením dňa. Pomáhajú rozvíjať komunikáciu, podporujú sociálne kontakty, posilňujú sebavedomie a prinášajú chvíle, na ktoré sa klienti tešia celé týždne.
Veľmi dôležité je, že canisterapeutický tím (pes + psovod) sú vítaným spestrením všedných dní pri klientoch s depresiou či sociálnymi problémami. Zmena nálad k lepšiemu, príjemná atmosféra a radosť sú okamžité. Pes pritom nie je len pomôcka, ale živý partner, ktorý poskytuje okamžitú spätnú väzbu a je ako zrkadlo toho, ako sa človek práve cíti.
Ako je to s výberom psa: Canisterapeutický pes môže byť akejkoľvek rasy, veľkosti alebo pohlavia. Môže byť aj z útulku, ale je potrebné ho dôkladne poznať a absolvovať canisterapeutické skúšky. Pred prvým testovaním je potrebná príprava psa a psovoda, a tiež to, aby pes zvládol širokú škálu podnetov a situácií.
Starajme sa | Psy: Intervencia s asistenciou psov „canisterapia“
V konečnom dôsledku ide o to, aby canisterapia prinášala klientom radosť, benefity pre duševné zdravie a zlepšenie sociálnych interakcií. Mnohí ľudia si predstavujú len „hladkanie psa“, no táto disciplína obsahuje veľkú zodpovednosť za welfare psa, potrebnú prípravu a kontinuálny profesionálny rozvoj psovoda.
- Výber psa by mal zohľadňovať vyrovnanosť a odolnosť voči stresu.
- Príprava psa zahŕňa socializáciu, základnú poslušnosť a prácu s prípravnými pomôckami.
- Testovanie a certifikácia sú kľúčové pre oprávnenie výkonu canisterapie.
- Psovod musí mať zmysel pre zodpovednosť, odborné povedomie a schopnosť čítať reč psa.
- Intervencie v zariadeniach vyžadujú citlivý prístup k ľuďom s rôznymi potrebami a postihnutiami.
Na Slovensku existuje niekoľko kynologických klubov s vypracovaným skúšobným poriadkom. Postup pri preskúšaní psov - terapeutov býva veľmi podobný a zahŕňa prípravu, výcvik, testovanie a získanie certifikátu na jeden rok. Canisterapia je na Slovensku ešte relatívne na začiatku, no rastie počet tímov a uznanie inštitúcií k jej prospešnosti.
Vlastnosti psa a praktické tipy
Päť praktických odporúčaní: vyrovnanosť, pokojné reakcie na ľudí a podnety, schopnosť zvládať stres, dobrá poslušnosť a súlad so psovodom, a ochota spolupracovať v rôznych prostrediach. Pes by mal byť pripravený na rôzne situácie už od útleho veku a mal by mať dostatočné zdravotné zabezpečenie vrátane očkovaní.
tags: #canisterapia #vhodny #pes