V bulteriérovi sa spája sila buldoga a temperament teriéra. Tieto znaky sa prejavujú v jeho charaktere. James Hinks vyšľachtil bieleho bulteriéra, ktorý je nielen silný a vytrvalý, ale aj neuveriteľne oddaný spoločník. Dnes je bulteriér predovšetkým spoločenské plemeno. Je šľachtený predovšetkým ako plnohodnotný člen ľudskej svorky. Bulteriéri sú veľmi prítulní a "rodinne" založení.
Vďaka svojej vytrvalosti a krvi teriéra nie je vhodný "na gauč", alebo "na reťaz", potrebuje trvalé zamestnanie, preto je vhodný na rôzne kynologické športy. Uplatní sa aj v poľovnom výcviku. Bulteriér dobre vychádza s ľuďmi, takmer nehryzie, ale keď sa to stane, zranenie je vážne vzhľadom na silu a obratnosť tohto plemena. Ako uvádza aj štandard, bulteriér je gladiátor medzi plemenami psov, temperamentný a statočný. Povahu má vyrovnanú a disciplinovanú. Aj keď je dosť svojhlavý, voči ľudom je dobromyseľný.
- Je len málo psov, na ktorých je toľko rôznych názorov. Na jednej strane je považovaný za zabijaka a na druhej, za jedného z najmilších psích plemien. Dokáže byť nesmierne tolerantný a trpezlivý.
- Je veľmi hravý, s potrebou neustále niečo hrýzť, preto potrebuje mať dostatočný počet odolných hračiek - inak si nájde niečo na žuvanie sám.
- Príslovečná je jeho tvrdohlavosť a zaťatosť, s ktorou noví neskúsení majitelia nerátajú a nedokážu ju zvládnuť.
- Slovami nemožno vyjadriť tvrdohlavosť tohto plemena. Ak bulteriér chce niečo dosiahnuť, snaží sa o to za každú cenu.
Ak nechce ísť na prechádzku, neurobí ani jediný krok a budete ho musieť ako sochu nosiť. Tohto psa pritom nemožno vychovávať žiadnym násilím. Takáto "výchova" len zvyšuje jeho zaťaťosť. Voči cudzím ľuďom je priateľský, dôverčivý. Je to aj požiadavka štandardu a preto nie je veľmi vhodný ako strážny pes. K deťom je vhodný nakoľko tolerujú veľkú časť detského správania, hladkania, štípania, avšak nie je vhodné nechať bulteriéra s malým dieťaťom osamote.
Čo sa týka znášanlivosti s inými psami, platí asi to, čo aj u všetkých iných psov. Samce môžu byť dominantnejší, ale vo všeobecnosti je plemeno spoločenské. Sučky, pokiaľ si nepadnú do oka, sa dokážu tiež slušne poškriepiť.
Náš bulteriér vznikol pred sto päťdesiatimi rokmi, je možné že tristo generácií jeho potomkov nebolo v aréne. Keď však potomka Hinksom vyšľachteného gladiátora, po toľkých rokoch postavíme do arény, bude sa správať rovnako, ako jeho predok pred sto päťdesiatimi rokmi. Gladiátorské vlohy jednoducho v svojom genofonde má a tieto vlohy boli pri samotnom vzniku tohto plemena úzkou príbuzenskou plemenitbou pevne zafixované. Avšak jeho pôvodná charakteristika ,, biely gavalier“ platí stále.
História a pôvod plemena
Bulteriér vznikol ako kríženec starého typu anglického buldoga a bieleho anglického teriéra, ktorý vymrel okolo roku 1880, a dalmatína. Systematický chov plemena začal okolo roku 1850 v Birminghame. Cieľom bolo vyšľachtiť ostrého psa ako sú teriéry a odolného, tvrdého a odvážneho psa ako buldog.
Prvé opisy bulteriéra pochádzajú z prelomu 17. a 18. storočia. V 1860-tych rokoch bulteriér získal popularitu ako psie zápasy a neskôr ako spoločenské plemeno. Práve James Hinks zohral kľúčovú úlohu v základoch súčasného vzhľadu a temperamentu, vrátane bielej farby po kryštalidnom spojení so stafilmi.
Dnes je bulteriér stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Má vajcovitú hlavu, klabonos, krátku srsť a uši vzpriamené. Farby dnes zahŕňajú bielu aj farebné varianty, pričom dominantná farba musí prevládať.
Kompatibilita s makakou a inými plemenami
Bulteriér je predovšetkým spoločenské plemeno, aktívne a plne vytvorené na kontakt s ľuďmi aj so svojou svorkou. Pri iných hospodárskych a domových zvieratách treba dbať na socializáciu a správny výcvik. Voči cudzím ľuďom býva priateľský, no voči iným psom môže byť dominantný alebo teritoriálny. Najmä samce môžu byť dominujúce a preto je dôležitá včasná a dôsledná výchova.
Pri zvažovaní kompatibility s makakami alebo inými zvieratami je dôležité, aby pes bol socializovaný už ako šteniatko, aby sa z neho nestal agresívny domáci bojovník. Bulteriér nie je vhodný pre ľahostajné alebo neskúsené povahy.
Praktické tipy pre majiteľov
- Začnite s výcvikom a socializáciou čo najskôr, bez násilia.
- Zabezpečte dostatočnú fyzickú a psychickú aktivitu (flyball, agility, aporty).
- Poskytnite dostatok odolných hračiek kvôli potrebe žuvania.
- Udržiavajte pravidelnú starostlivosť o srsť a telo (kúpanie iba podľa potreby).
- Buďte pripravení na transparentné vedenie, pretože bez jasného vedenia môže bulteriér viesť sám seba.
Výživa a zdravie: Bulteriér sa dožíva približne 12-14 rokov. Dedičné choroby zahŕňajú hluchotu, atopickú dermatitídu a kĺbové problémy. Je potrebné venovať pozornosť výžive s vyváženým pomerom bielkovín a tukov. BARF ako alternatíva k západnému krmivu môže byť vhodná, ak je správne vyvážená.
Kariéra a športy
Bulteriér sa uplatní v poľovníctve pri dohľadávkach diviačej zveri, no nie je to typické poľovné plemeno. V každom prípade je vhodný na spoločenské aktivity, canisterapiu a športy ako agility a flyball.
Dodajme históriu a súčasnosť: Dnes je bulteriér viac spoločenské, než bojové plemeno. Napriek svojej povesti je veľmi priateľský k ľuďom a rodine a s primeraným vedením môže byť vyrovnaným a milujúcim členom rodiny.
