Československý vlčiak je fascinujúce plemeno psa, ktoré vzniklo ako výsledok odvážneho biologického experimentu. Jeho vzhľad a niektoré povahové črty pripomínajú vlka, čo mu dodáva jedinečný charakter. Toto plemeno je však vhodné len pre skúsených chovateľov, ktorí mu dokážu poskytnúť správnu výchovu a dostatok aktivít.
História a pôvod
Za vznik československého vlčiaka môžeme vďačiť Ing. Karelovi Hartlovi, ktorý v roku 1955 skrížil nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Najskôr išlo len o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišiel nápad vzniku nového plemena. Cieľom experimentu bolo vytvoriť psa takého, ktorý sa bude podobať vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlkovi.
Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa službu v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie, ako aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.
CHS Bratislavskej brigády (Šamorín, neskôr Malacky): sledovala rozdiely medzi krížencami F1, F2 a ďalších generácií (písmenom F sa označovali jednotlivé generácie spätného kríženia na nemeckého ovčiaka, čiže na jedince s nižším podielom vlčej krvi). Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami. Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch. K ďalšej plemenitbe boli použití pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky.
Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove.
V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou), ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, resp. ďalšie vzájomné kríženie už vzniknutých krížencov, zastavený. Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. A chovateľská základňa, aj v čase jeho uznania, sa nachádzala najmä v slovenskej časti spoločnej republiky.
Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V tomto čase sa už do Česka znovu začali dovážať šteniatka československého vlčiaka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Ing. Hartl nesie zásluhu za vytvorenie unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za úlohu revitalizáciu plemena nemecký ovčiak, teda zlepšenie jeho vlastností. Za vznik plemena československý vlčiak, jeho uznanie a vytvorenie a organizovanie širokej chovateľskej základne na Slovensku nesie zasa zásluhu mjr. František Rosík.
Vzhľad a charakteristika
Československý vlčiak je plemeno väčšieho vzrastu. Dospelý pes dosahuje výšky minimálne 65 cm pričom suky asi 60 cm. Vyznačuje sa dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické sfarbenie plemena je strieborné a žltosivé sfarbenie so svetlou maskou. Telo pokrýva krátka srsť, ktorá je hustá s rovnými chlpmi.
Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) /60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi.
Československý vlčiak sa pohybuje klusom. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku.
Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela. Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi.
Československý vlčiak má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela. Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve. Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm. Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg.
Mohutná a voči poveternostným vplyvom odolná rovná srsť má žltosivé až striebristosivé sfarbenie. Prípustná je aj tmavosivá farba. Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku. Zvláštnosťou, ktorú zdieľa s vlkom, je aj sezónne prispôsobenie srsti. Jeho srsť je preto v zime výrazne iná ako v lete. V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách.
Výchova a výcvik
Vzhľadom na to, že vznikol krížením vlka s nemeckým ovčiakom, prejavujú sa v jeho chovaní iné spôsoby správania ako pri iných plemenách psov. Na druhej strane je československý vlčiak vhodný len pre skúsených psíčkarov pretože je ťažšie trénovateľný.
Československý vlčiak neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Taktiež sa neodporúča cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov. Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene.
Výchova každého psa je veľmi dôležitá. Najlepšie je s výchovou začať od malého šteniatka, psík je vtedy najviac učenlivý a ľahšie sa s ním pracuje.
Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.
Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka. Výchova československého vlčiaka si okrem množstva fyzickej a psychickej aktivity vyžaduje najmä veľa času a dôslednosti. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky. Hoci je od prírody dobromyseľný a na človeka by bezdôvodne nezaútočil, je to veľmi sebavedomý a silný pes, ktorý sa v prípade zlého zaobchádzania vzbúri a sám prevezme kontrolu nad „svorkou“.
Kto má u Vás hlavné slovo? Aby ste takýmto situáciám predišli, je dôležité, aby ste svojmu psovi od útleho veku ukázali, že ste vhodným vodcom svorky. Autorita, sebadôvera, skúsenosti, ale aj trpezlivosť a schopnosť psa primerane pochváliť sú nepostrádateľné vlastnosti, ktorými by ste mali disponovať. Je dôležité, aby ste psovi už od šteniatka pridelili úlohu “najnižšie postaveného” v rodine a umožnili mu získať dobré skúsenosti s touto pozíciou vo všetkých oblastiach života. Svojho citlivého a ľahko ustráchaného štvornohého priateľa začnite čo najskôr opatrne privykať na nové prostredie, ľudí, zvuky alebo iné zvieratá. Každý deň mu ukážte niečo nové. Aj keď je to len dieťa na kolobežke alebo traktor na poli. A dajte mu pocit, že sa s Vami ako vodcom svorky môže cítiť bezpečne a že nie je potrebné zasahovať.
Rovnako dôležitá ako dostatok pohybu a aktivity, ako aj dôsledný a láskyplný výcvik, je starostlivá a predovšetkým včasná socializácia. To môže prirodzene plachého psa zbaviť strachu z cudzích ľudí, zvierat a situácií a pripraviť ho na život v našej spoločnosti. Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes. Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.
Československý vlčák - Tlapka TV - Atlas plemen
Starostlivosť a výživa
V prípade, že by ste sa rozhodli kŕmiť vášho psíka granulami, odporúčam Vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl.
Poriadna starostlivosť o srsť, pravidelné odčervovanie a každoročné očkovanie by mali byť súčasťou rutiny každého majiteľa psa.
Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov. Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt.
Čo sa týka výživy, je československý vlčiak náročný. Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje. To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností.
Počas vývoja plemena došlo, žiaľ, v niektorých fázach k príbuzenskej plemenitbe. Takto sa vyvinuli rôzne dedičné ochorenia. U československého vlčiaka sa častejšie vyskytuje dysplázia bedrového kĺbu. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.
Československý vlčiak má skvelý čuch, vytrvalosť, pevné zdravie a vernosť svojmu pánovi. To môže, ale nemusí byť výhodou. Vlkodav totiž často trpí separačnou úzkosťou. Vlčiaky sú veľmi inteligentné a nezávislé psy. Geneticky majú túžbu po svorke, či už psej alebo ľudskej. Potrebujú veľa pozornosti a času. Je to pes, ktorý potrebuje "pracovať." Rád plní povely, stráži záhradu alebo slúži polícii. Ďalšou silnou povahovou črtou, opäť neprekvapujúcou, je lovecký inštinkt. Ten môže byť problematický hlavne pri stretnutí s inými (menšími) druhmi zvierat. Často sú tiež podozrievavé voči cudzím ľuďom (aj keď ich majitelia nie sú cudzí). Tento pastiersky druh štvornožcov sa často prejavuje hlasným zavýjaním a potrebuje častý pohyb, ideálne vo voľnej prírode. Nie je dobrou voľbou na chov v mestách a bytoch. Napriek geneticky dobrému zdraviu sa ani vlčiakom nevyhýbajú niektoré fyzické problémy. Občas sa vyskytujú problémy s rastom a vývojom bedrových a lakťových kĺbov alebo dokonca celková zakrpatenosť. Tieto diagnózy sú pravdepodobné, ale nie sú pravdepodobnejšie ako iné problémy u ktoréhokoľvek iného psa. Čo je však silným plusom, je srsť vlčiaka. Je odolná voči vetru a nie je silne zapáchajúca. Je v podstate samočistiaca.
Pre koho je československý vlčiak vhodný?
Tí, ktorých láka vlčí vzhľad a správanie, by si mali najprv položiť otázku, či dokážu splniť požiadavky tohto mimoriadneho psa. Máte už skúsenosti s chovom psa? Máte dostatok voľného času, ktorý môžete venovať výcviku a výchove psa? Kde by pes žil? Máte veľký oplotený pozemok, kde sa toto aktívne plemeno môže voľne pohybovať? Máte dostatok peňazí, aby ste psovi zabezpečili všetko potrebné? Myslite na náklady na krmivo a samozrejme aj na veterinárne náklady.
V podstate je potrebné mať veľa skúseností, trpezlivosti a empatie, aby ste tomuto temperamentnému vlčiakovi poskytli vhodný výcvik a dosť aktivít, ktoré potrebuje. Iba skúsení majitelia psov dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky. Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.
Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.
Tieto energické a pracité psy sú skvelou voľbou do domov so záhradou a pre ľudí, ktorí majú dostatok času na dlhé prechádzky. Ak sa nepodcení výcvik a výchova, väčšina zdanlivo negatívnych vlastností sa u vlčiaka ani nemusí prejaviť.
Kľúčové vlastnosti: Vzhľadom vlka, odolný, vytrvalý, inteligentný, verný, potrebuje skúseného majiteľa, potrebuje veľa aktivít.