Biely švajčiarsky ovčiak, známy aj ako BŠO, je plemeno, ktoré si získava čoraz väčšiu popularitu vďaka svojej jedinečnej farbe srsti, priateľskej povahe a všestrannosti. Hoci je úzko spojený s nemeckým ovčiakom, má svoje vlastné špecifické vlastnosti a históriu.
História plemena
História bieleho švajčiarskeho ovčiaka siaha až k starým ovčiarskym psom. Biela farba srsti bola v minulosti praktická - umožňovala pastierom ľahšie rozlíšiť psa od vlka v noci a pomáhala aj pri zvykaní si oviec na psa. Je dokázané, že biely švajčiarsky ovčiak je vlastne nemecký ovčiak bieleho sfarbenia.
Biele sfarbenie u nemeckých ovčiakov však nebolo vždy žiaduce. V minulosti sa dokonca verilo, že biela farba spôsobuje degeneratívne javy a viedla k diskvalifikácii týchto psov na výstavách. Jediným, kto bielu farbu uznával, bol Kanadský kennel klub. Vďaka úsiliu nadšencov v Kanade a USA sa z bielych ovčiakov postupne vyvinulo samostatné plemeno.
Na začiatku 70. rokov boli prví jedinci tohto plemena importovaní do Švajčiarska, kde si získali veľkú obľubu. Práve preto sa plemeno oficiálne nazýva Biely švajčiarsky ovčiak. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) uznala toto plemeno až v roku 2003.
Prvý uznaný a vystavovaný nemecký ovčiak bielej farby je známy z roku 1882. Na výstave v Hanoveri bol vtedy predvedený Greif. Vzbudzoval veľký záujem a absolvoval viacero výstav. V roku 1887 sa na hamburskej výstave objavila biela sučka a o rok neskôr v Keseli bol vystavovaný ďalší biely ovčiak. Všetci traja jedinci mali rovnakého majiteľa, baróna Von Knigg. Greifa získal od frankfurtského chovateľa Friedricha Sparwasera, krížil ho s fenkou Lottou. Informácie o tomto spojení vravia, že obaja jedinci mali vzpriamené uši, čo v tejto dobe nebolo bežným javom u "nemeckého ovčiaka". Zo spojenia Greifa a Lotty pochádza fenka Lene, ktorá bola párená so psom Kastorom. Od týchto rodičov pochádza Hektor von Linksrhein a Horand von Graftrath, praotec svetoznámeho plemena Nemecký ovčiak.
Arthur Mayer bol veľkým priaznivcom ovčiakov a preto navštevoval výstavy psov. V roku 1889 ho na výstave v Karlsruhe zaujal práve biely Hektor. Správu o ňom odovzdal Maxovi von Stepanitzh, ktorý psa kúpil a pomenoval ho Horand. V roku 1899 bol tento ako prvý zapísaný do novovzniknutej chovnej knihy. Iróniou je, že štandard moderného Nemeckého ovčiaka nepripúšťa bielu farbu, aj keď predkovia tohto, v súčasnosti najrozšírenejšieho plemena, boli prevažne bieli.
Už koncom 19. storočia o tieto psy prejavili záujem Habsburgovci - vraj sa hodili k bielym Lipicanom. Tento fakt vyvolal záujem o bielu farbu psov aj u iných mocných rodov, ako boli napríklad Hohenzollernovci. Ich prvým psom, registrovaným v chovnej knihe, bol biely Stonyhurst Edmunt. Dedičné vlohy boli prenášané ďalej na potomstvo mnohých generácií. Prvý nemecký ovčiak, registrovaný v plemennej knihe v roku 1913, menom Berna von der Seewiese, bol biely.
Za oceánom v tom istom roku Anne Tracy Skofied so psami, ktoré doviezla v roku 1912 do USA, založila "German Shepherd Dog Club of America". Jej náklonnosť k bielej variante NO nebola náhodná. Ako príbuzná Bigelowa a priateľka Hohenzollenovcov sa rozhodla venovať chovu bieleho ovčiaka v zámorí. Jej prvým psom bol snehobiely Stonyhurst Edmunt, ako prvý zapísaný v chovnej knihe.
Max von Stephanitz sa zaujímal hlavne o povahové vlastnosti týchto psov a ich chuť k práci. Farbe nepripisoval žiaden význam. Nič nenamietal proti vyradeniu bielo sfarbených jedincov z chovu, čo sa udialo v roku 1933. Aj keď sa povahovými vlastnosťami nelíšili od tmavých jedincov, biele psy boli v ťažkých vojnových časoch pre armádu nepoužiteľné. Pre svoje sfarbenie boli totiž viditeľní ako za bieleho dňa, tak aj v tmavej noci... a na dlhú dobu prestali byť akceptovateľní... Našťastie bol tento jedinečný pes zachovaný a jeho línia bola prevezená do USA.
Rodina Rokefelerovcov chovala práve pôvodných NO v bielej farbe alebo s prípadnými bielymi znakmi vo svojom luxusnom psinci.
V roku 1968 vyškrtol Americký spolok chovateľov zo štandardu bielu farbu týchto psov. V USA však táto varianta "Nemeckého ovčiaka" našťastie mala svojich nadšencov a tí sa rozhodli pokračovať v chove... O rok neskôr bol v Sakremente založený klub "Bielych nemeckých ovčiakov". Špeciálne výstavy bielych ovčiakov sa konali aj v Kanade, ktorá síce nevyškrtla zo štandardu biele sfarbenie, ale označila ho ako nežiadúce. Spory kvôli farbe psov ďalej pokračovali, až nakoniec vznikol v USA "White German Sherped Clubintenational" a v Kanade "The White Shepherd Club of Canada".
Tento názov nebol po vôli mnohým kynologickým inštitúciám a do dnešného dňa sa množstvo vrcholových chovateľov NO s touto históriou nestotožňuje napriek tomu, že fakty hovoria o inom...
Bieli "NO" sa do Európy vrátili asi v roku 1970. Pani Agathe Bruchová si zaobstarala asi 4 ročného psa menom LOBO. Trvalo ďalších 10 rokov, aby si toto plemeno našlo cestu nielen do vlasti svojich predkov, ale aby sa zapísalo aj do sŕdc iných národov. Na milosť boli títo nádherní a vznešení psy prijatí najprv pod názvom Americko-kanadský biely ovčiak... Pod nátlakom faktov a relevantných informácií bolo toto plemeno uznané medzinárodnou federáciou FCI ako samostatné pod názvom "Biely švajčiarsky ovčiak" od 1. 1. 2003 a bolo zaradené do 1. FCI skupiny.
Vzhľad a štandard plemena
Biely švajčiarsky ovčiak má vzhľad podobný nemeckému ovčiakovi, líši sa však bielou farbou srsti. Je to stredne veľké až veľké plemeno s proporčne obdĺžnikovým tvarom tela a elegantným držaním tela.
Štandard plemena
- Číslo plemena FCI: 347
- Pôvod: Švajčiarsko
- Štandard platný: 26. 11. 2002
- Využitie: Rodinný a spoločenský pes, láskavý k deťom, pozorný strážca, priateľský a učenlivý, pracovný pes.
- Klasifikácia: Skupina 1 - strážne psy, Sekcia 1 - ovčiarsky pes bez skúšok.
Celkový vzhľad
Silný, dobre stavaný, stredne veľký pes so stojacimi ušami. Môže byť hladkosrstý alebo dlhosrstý. Má vystretý postoj, stredne ťažkú stavbu kostí, elegantný a harmonický telesný vzhľad.
Veľkosť a váha
- Psy: Výška v kohútiku 60 - 66 cm, váha cca 30 - 40 kg.
- Suky: Výška v kohútiku 55 - 61 cm, váha cca 25 - 35 kg.
Srsť
Srsť je vždy biela a hustá, môže byť mierne zvlnená. Tvrdá srsť je prípustná. Existujú dva typy srsti: krátka a dlhá. Oba typy sú dvojvrstvové, zložené z tvrdej vonkajšej srsti a hustej podsady.
Hlava
Silná, súmerná k telu, zhora a zo strany klinovito formovaná. Vrchné línie lebky a papule sú paralelné. Lebka je málo klenutá s výraznou strednou brázdou. Papuľa je mocná a dlhá. Pysky sú suché, dobre priliehajúce, ideálne čierne.
Oči
Stredne veľké, mandľového tvaru, ľahko krížom vsadené. Farba je hnedá až tmavohnedá. Očné viečka sú dobre priliehavé.
Uši
Vysoko nasadené, nesené vzpriamene, paralelne a vysoko vpredu. Majú tvar dlhých, ľahko zaokrúhlených trojuholníkov.
Krk a telo
Krk je stredne dlhý, svalnatý a elegantne klenutý. Telo je silné, svalnaté a stredne dlhé. Chrbát je horizontálny a pevný. Brucho a boky sú napnuté a úzke.
Chvost
Dobre osrstený, šabľovitý, zužujúci sa ku koncu. V pokoji visí alebo je mierne ohnutý v spodnej tretine. V pohybe alebo pri vzrušení je nesený vyššie.
Končatiny
Silné, šľachovité, stredne ťažké. Postoj je mierne široký.
Farba
Čisto biela. Aj napriek bielej farbe je pigment na papuli a nose čierny.
Povaha a využitie
Biely švajčiarsky ovčiak je plemeno s vynikajúcou povahou. Je temperamentný, ale nie nervózny, pozorný a ostražitý. K cudzím osobám môže byť občas zdržanlivý, ale nikdy nie bojazlivý alebo agresívny. Dobre sa znáša s ostatnými psami.
Je to ideálny rodinný pes, spoločník priateľský k deťom. Hodí sa pre športový aj služobný výcvik. Vďaka svojej empatii a spoľahlivosti sa využíva aj v canisterapii, ako sprievodca nevidiacich a asistenčný pes. Spoľahlivo zastáva funkciu strážneho psa a nachádza uplatnenie aj v záchranárskych tímoch. Je vhodný pre športovo založených majiteľov.
Je inteligentný, bystrý a ľahko sa učí, čo z neho robí výborného pracovného a rodinného psa. Na rozdiel od tradičného nemeckého ovčiaka je trochu menej ostrý, čo ho robí vhodnejším aj ako spoločenského psa. Toto plemeno je ideálnym terapeutickým psom, vie byť empatické, jemné a spoľahlivé.
Je priateľský, zvedavý a spoľahlivý strážca, ktorý však neprejavuje zbytočnú agresivitu. Vďaka svojej bdelej a ostražitej povahe je schopný rozpoznať hrozby a chrániť svojich blízkych, ale zároveň je dostatočne spoločenský, aby mohol žiť v domácnosti s viacerými zvieratami.
Temperament bieleho švajčiarskeho ovčiaka (Berger Blanc Suisse)
Starostlivosť a výživa
Srsť bieleho švajčiarskeho ovčiaka vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Je potrebné ju pravidelne česať, najmä v období pĺznutia (jar a jeseň), kedy dochádza k výmene podsady. Na udržanie bielej farby srsti sa odporúča používať šampóny určené pre biele psy.
Biely švajčiarsky ovčiak je veľmi aktívne plemeno, ktoré potrebuje dostatok pohybu a zamestnania. Vyžaduje si časté prechádzky a aktívne využitie. Môže byť chovaný aj vo vonkajšom koterci, ale vždy potrebuje kontakt s rodinou.
Výživa
Výživa by mala byť vyvážená a prispôsobená veku, aktivite a zdravotnému stavu psa. Veľké plemená majú špecifické nároky na kĺbovú výživu a kvalitnú stravu s dostatočným obsahom bielkovín a tukov. Odporúča sa rozdeliť kŕmnu dávku na dve denne, aby sa minimalizovalo riziko torzie žalúdka.
Granule s obsahom glukozamínu a chondroitínu prispievajú k zdraviu kĺbov, najmä počas rastu šteňaťa a v staršom veku.
Zdravie
Biely švajčiarsky ovčiak sa vo všeobecnosti teší dobrému zdraviu. Rovnako ako nemecké ovčiaky, aj oni môžu trpieť dilatáciou pažeráka, degeneratívnou myelopatiou, ochoreniami pankreasu a degeneráciou kĺbov. Pravidelné preventívne prehliadky a testy u chovateľa na genetické ochorenia sú zásadné.
Bielemu ovčiakovi oproti prvotným obavám hluchota nehrozí.
Pre koho je biely švajčiarsky ovčiak vhodný?
Biely švajčiarsky ovčiak je vhodný pre aktívnych jednotlivcov a rodiny, ktoré mu dokážu poskytnúť dostatok pohybu, mentálnej stimulácie a spoločnosti. Vďaka svojej priateľskej povahe je vhodný aj pre menej skúsených chovateľov, ale vyžaduje si dôslednú socializáciu a výchovu založenú na pozitívnom posilňovaní.
Je ideálny ako rodinný pes, spoločník pre deti, športový pes alebo pracovný pes v rôznych oblastiach.
Šteniatka bieleho švajčiarskeho ovčiaka
Pri hľadaní šteniatka bieleho švajčiarskeho ovčiaka je dôležité vybrať si zodpovedného chovateľa s preukazom pôvodu (PP), ktorý dbá na zdravie a povahu svojich psov. Cena za šteniatko s PP sa môže pohybovať okolo 500-700 eur.
Ponúkam na predaj krásne, zdravé, mohutné čistokrvné šteniatka plemena biely švajčiarsky ovčiak, BŠO po krásnych rodičoch. V ponuke typy srsti krátkosrstá 1x (fenka 1) , dlhosrstá 1x (pes) , dlhosrstá 1x (fenka) .
Ponúkam k predbežnej rezervácii šteniatka BSO, po veľmi pekných rodičoch. Matka, veľká, mohutná suka s krásnym tmavým pigmentom a výnimočnou povahou. Viacere odrastene psy s predosleho vrhu,pracujú v rodinách ako asistenčné psy. Viac info po telefóne, alebo správa.
Chs Jufalka prijíma predbežné rezervácie na šteniatka s PP plemena biely švajčiarsky ovčiak (BŠO). Plánované spojenie s dôrazom na zdravie, povahu a typický exteriér plemena.
Ponúkam na predaj šteňatá BŠO (biely švajčiarsky ovčiak) - 4 psíky a 2 fenky. Možnosť rezervácie a výberu za zálohu. Odber okolo 4.5.
Chovateľská stanica Avarom prijíma záznamy na šteňatká s PP. Očakávané datum narodenia začiatkom apríla. Fena je výstavne úspešná, aktívna canisterapeutický pes, účastníčka dogtrekingových závodov. Pes import z Talianska, športovo založený. Obaja rodičia zdraví. ČR - Zlínsky kraj.
FCI CHS z Ranča bieleho vlka, s dlhoročnými skúsenosťami, má voľné posledné šteniatko - psíka, z kombinovaného spojenia polodlhosrstej matky Brijina Perfect Pride, import UA a dlhosrstého otca Vegas Grand Canyon, import PL.
Predám šteniatka BŠO, bez PP. Budú očkované, odčervené, začipované.
tags: #biely #svajciarsky #ovciak #fena