Trpasličí špic: Všetko o malom nemeckom špicovi

Trpasličí špic, známy aj ako Pomeranian, je jedným z najmenších plemien psov, ale s obrovským srdcom a osobnosťou. Tieto psy, pôvodne štekajúci strážcovia, sa vyvinuli do obľúbených spoločníkov, ktorí si získali srdcia ľudí po celom svete.

Špic je najstaršie plemeno psov v strednej Európe, s históriou siahajúcou až do doby kamennej. Existuje päť druhov špicov, pričom miniatúrne špice sú tie najmenšie. Tieto psy sa masívne vyskytovali v Pomoransku, Sasku a Holandsku, kde sa začal ich chov, odtiaľ pochádza aj ich druhé meno - Pomeranian. Od prelomu 16. a 17. storočia sa z miniatúrnych špicov stali typicky spoločenskí psi.

Postava a vzhľad

Podľa normy by telesná hmotnosť dospelého trpasličieho špica nemala presiahnuť 3 kg a výška v kohútiku by mala byť medzi 18 - 22 cm. Postava špica je štvorcová. Krátky trup je pripevnený na rovných a rovných končatinách. Hlava strednej veľkosti, klinovitého tvaru, s líščím vzhľadom, s podlhovastou papuľou. Tieto psy hrdo nosia hlavy vysoko. Tmavo sfarbené oči. Uši sú výrazné, trojuholníkové, vzpriamené, posadené blízko seba. Krk je stredne dlhý, s veľmi bohatým ozdobným golierom.

Srsť trpasličieho špica je veľmi hustá, dvojvrstvová. Nemôže byť oddelená ani s cestičkou. Na hlave, ušiach a chodidlách je srsť priliehavejšia a kratšia, než na ostatných častiach tela. Srsť nemôže byť kučeravá alebo vlnitá. Je povolená akákoľvek farba srsti, pričom požiadavkou je jednotná farba trpasličieho špica, sýtej a výraznej farby.

Starostlivosť o srsť

Pomeranian je náročný pes, pokiaľ ide o starostlivosť o srsť. Má dvojvrstvový kožúšok, zložený z veľkého množstva mäkkej, rovnomerne vlnenej podsady a dlhých, hrubých a hustých vrchných vlasov. Odporúča sa denne česať kovovým hrebeňom s úzkymi zubami alebo kefou hrebeňového typu. Hrebeňom by sa malo jemne siahať do hĺbky srsti, aby sa oddelili vlasy od pokožky. Aby ste udržali srsť v dobrom stave a minimalizovali vypadávanie srsti, mali by ste svojho psa pravidelne trymovať, t. j. odstraňovať odumretú srsť.

Kúpanie by sa malo uskutočňovať približne raz za mesiac a pes by sa mal pred umytím a po ňom dôkladne vyčesať a potom vysušiť. Šampón pre špica by mal byť na objem a ľahké rozčesávanie. Nie všetky špice sú vhodné na oholenie alebo strihanie na krátko. Takéto ošetrenie môže prispieť k vzniku kožných ochorení a okrem toho spôsobiť zlý rast srsti. Po oholení srsť dorastá ako vata, neovládateľná, niekedy psíkovi narastú chumáče vlasov a to veľmi nerovnomerne. Preto je súčasný trend pomeranian boo dosť nebezpečný.

Srsť špicov ľahko zbiera počas prechádzok všetky listy, vetvičky a trávu. Po každej prechádzke by mal byť pes dôkladne vyčistený a vyčesaný. Pomeranian minimálne dvakrát ročne pĺzne, vtedy jeho srsť nájdete všade a to v obrovskom množstve. Sučky prichádzajú o srsť častejšie a vo väčšom množstve, najčastejšie po ruji alebo pôrode. Vtedy by ste mali mať dobrú kefu a veľa trpezlivosti.

Zdravie a temperament

Vďaka dvojvrstvovému kožúšku sú špice odolné voči poveternostným podmienkam. Dobre zvládajú vysoké aj nízke teploty. Trpasličie špice sú náchylné na niekoľko chorôb, hlavne kože a srdca. Medzi geneticky podmienenými kožnými chorobami je hlavným alopécia X, ktorá spôsobuje náhlu stratu srsti na končatinách, tele a chvoste psa. Choroba je málo preskúmaná a zatiaľ neexistuje žiadny definovaný liečebný plán. Príznakom, ktorý môže naznačovať záťaž choroby, je že sa nezmení typ srsti zo šteniatkového na dospelý typ srsti (ktorá sa zvyčajne koná vo veku 4 - 5 mesiacov). Ďalším kožným ochorením postihujúcim špice je krehkosť kože a hormonálna dermatóza.

Pomeranian je neuveriteľne pripútaný k svojim majiteľom, najväčšie puto je s prvou vybranou osobou. Sú to veľmi oddaní psi, ktorí potrebujú veľa náklonnosti. Radi sú stredobodom pozornosti a často sa jej dožadujú. Nedostatok loveckého inštinktu spôsobuje, že Pomeranian vychádza dobre s mačkami, psami a inými druhmi zvierat. Má rád spoločnosť ľudí všetkých vekových skupín, ale kvôli jeho malým rozmerom by ste mali byť pri hraní opatrní, najmä s deťmi.

Špice sú veľmi ostražité a dávajú si pozor na cudzích ľudí. Na každý hluk a neistú situáciu budú reagovať hlasným štekaním. Aj keď sa Pomeranian dobre hodí do malých bytov v mestách, má veľkú dávku energie. Nevyhraný, s nenaplnenými potrebami bude počas prechádzok trhať a bude sa ťahať za každým zaujímavým predmetom. Vďaka tomu, že sa tieto psy radi hrajú, a tiež aj pracujú s majiteľom, sú ideálne na šport, napríklad na agility. Plnia úlohu strážnych psov a deratizátorov malých hlodavcov a hmyzu. Špice sa ľahko učia, ale je potrebné dôsledne učenie, pretože sú to primitívne psy so skutočnou mierou nezávislosti.

Potravné nároky

Správne kŕmenie je základom zdravia každého špica, ktorý má sklony k obezite. Krmivo by malo obsahovať vysoký podiel kvalitných bielkovín z mäsa a malo by byť bez obsahu obilnín, sóje a ďalších nežiaducich prísad. V ideálnom prípade by sa denná dávka mala rozdeliť do dvoch menších porcií, aby sa zabránilo prejedaniu. Pomeranian a menšie špice môžu mať citlivý tráviaci systém, takže kvalitné granule, prípadne surová strava (BARF), sú vhodné alternatívy.

História plemena

Nemecký špic patrí k najstarším európskym psím plemenám a jeho história siaha až do praveku. Archeologické nálezy naznačujú, že špicovití psi, podobní súčasným špicom, žili už v dobe bronzovej. V strednej Európe sú zmienky o podobných psoch už v stredoveku, kde slúžili ako strážcovia domov a dvorov. Špice prežili niekoľko historických období v nezmenenej podobe, čo z nich robí jedno z najčistejších plemien. Moderný šľachtiteľský program a prvé oficiálne registrované chovy sa začali až na konci 19. storočia.

Nemecký špic je známy svojou bystrosťou a energickým správaním. Je veľmi pozorný, rýchlo reaguje na akýkoľvek podnet a svojím štekaním okamžite upozorní na neznáme situácie. Tento inštinkt robí zo špica výborného strážcu. Nemecké špice sú ostražité, ale nemajú silne vyvinutý lovecký inštinkt, čo znamená, že nemajú tendenciu sa túlať a zostávajú blízko svojho majiteľa. Špic je inteligentný a rýchlo sa učí, čo umožňuje jednoduchý a príjemný výcvik, najmä ak sa pri tréningu použijú pozitívne metódy. Avšak jeho silný inštinkt upozorňovať na zmeny môže viesť k nadmernému štekaniu, preto je dôležité pracovať na kontrole tohto správania od útleho veku.

Nemecké špice pochádzajú z rašelinísk doby kamennej „Canis familiaris palustris Ruetimeyer“ a neskorších „špicov kolových stavieb“ a sú najstaršou rasou strednej Európy. Mnoho iných rás má pôvod práve v nich. Špice vynikajú krásnou srsťou, ktorá vďaka bohatej podsade odstáva od tela. Osobitne nápadný je mohutný golier okolo krku pripomínajúci hrivu a bohato obrastený chvost hrdo nesený nad chrbtom.

Farebné varianty

Nemecký špic sa vyznačuje krásnou, hustou srsťou a ladným, ale kompaktným telom. Charakteristická je jeho líščia tvár s klinovitou hlavou, jasným pohľadom a malými, špicatými ušami. Farebné varianty zahŕňajú: Biela, čierna, hnedá, oranžová, sivá (vlčia), prípadne kombinácie týchto farieb. Srsť špica je dlhá a rovná, s hustou podsadou, ktorá tvorí „golier“ okolo krku a plný chvost zatočený na chrbát.

Oranžový špic: oranžovo sfarbený špic by mal byť rovnomerne jednofarebne sfarbený v strednej farebnej škále.

Vlkosivý špic: strieborno-sivá s čiernymi pesíkmi. Ňufák a uši sú tmavo sfarbené, okolo očí ide jemná čierna linka, aby zvýraznila presnú kresbu očí, ktorá sa tiahne šikmo od vonkajšieho očného kútika k dolnému nasadeniu ucha ako aj čiarkované línie tieňovanie, ktoré tvoria krátke ale výrazné obočie. Hriva a oblasť pliec sú svetlé, hrudné a panvové končatiny sú strieborno-sivé bez čiernych znakov pod lakťom, prípadne pod kolenom, s výnimkou ľahkého čiarkovania cez prsty.

Špice iných farieb: Označenie „iné farby“ platí pre nasledujúce farby: krémová, krémová sable, oranžová sable, Black and Tan a strakoši. Strakoši musia mať základnú farbu bielu.

tags: #biely #spic #maly