Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami, a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Mohutné telo, nie ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20. storočia.
V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podieľal na vytvorení prvého štandardu plemena.
Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný.
Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť. Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes. Bernský salašnícky pes je atraktívny nielen svojou povahou, ale aj vzhľadom. Typická je jeho trikolóra: dominantná čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, pričom symetrická biela lysinka sa tiahne od čela po čufík. Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta. Na lícach má hnedo-červené znaky, ktoré sa môžu objaviť aj nad očami a na labkách.
Samice dosahujú výšku 58-66 cm a vážia okolo 45 kg, zatiaľ čo samci merajú 64-70 cm a vážia približne 55 kg. Pri vyššej hmotnosti sa môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány. Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Nie je vhodný pre mestský byt, a keďže mladé psy majú slabšie kĺby, prvý rok by sa mali vyhýbať schodom.
Bernský salašnícky pes potrebuje veľa výbehu a aktivity. Ako farmársky a pracovný pes, ktorý sa okrem stráženia dvora a poháňania dobytka používal hlavne ako ťažný pes pre cestujúcich obchodníkov, bol oceňovaný pre vlastnosti ako sú ochota pracovať, bdelosť, sila a pevné zdravie. Keď sa pracovné psy z dôvodu industrializácie postupne stávali čoraz menej potrebné, mnohí čoskoro uvideli v tomto dobromyseľnom a vyrovnanom bernskom psíkovi dokonalého rodinného psa.
Chovatelia kladli dôraz na zachovanie sociálnych vlastností a plemeno bolo na krátko považované za módne. Neskôr sa snažili zlepšiť zdravie a dlhovekosť a používali plemenné hodnoty, ktoré zohľadňujú rodičov, súrodencov a ďalších príbuzných. Aj keď priemerná dĺžka života ostáva 7 až 10 rokov, plemeno si zachováva svoju popularitu a zdravie zostáva kľúčovým faktorom chovu.
V súčasnosti sú zdravie a dlhovekosť pri selekcii dôležité. Nájdete dobrého chovateľa prostredníctvom klubov alebo chovateľských klubov, pričom je dôležité, aby psy boli očkované a prešli zdravotnými vyšetreniami. Dôraz sa kladie aj na správnu výživu a výživové poradenstvo od chovateľov alebo veterinárov.
Výživa a mlieko u bernských salašníckych psov
Mýty o tom, že cicavce milujú mlieko, pretrvávajú aj u psov. Mlieko pre psov môže byť vhodné iba pre šteňatá v ranom veku, keď je prirodzené a potrebné, avšak s pribúdajúcim vekom sa laktáza znižuje a u niektorých psov sa objaví intolerancia laktózy. U niektorých psov dôjde k alergii na mliečne bielkoviny, čo sa môže mýliť s intoleranciou laktózy.
Najlepšie mlieko pre šteňatá je prirodzené mlieko od matky alebo špeciálne mliečne náhrady pre šteniatka. Kravské mlieko môže spôsobovať problémy ako bolesti brucha, nadúvanie, hnačku u niektorých psov v dôsledku nedostatku laktázy. Oveľa lepším zdrojom vápnika sú fermentované mliečne výrobky (jogurt, syr) a kostná múčka, nie obyčajné kravské mlieko. Pasterizované mlieko, najmä UHT, nie je vhodné.
Ak pes mäsiarsky chutí mlieko a nemá zdravotné problémy, môže mu byť podávané s mierou. Okrem mlieka je k dispozícii aj voda, ktorá je nevyhnutná a vždy by mala byť k dispozícii. Ak užívate špeciálne špecifiká stravy alebo BARF, je dôležité konzultovať s chovateľom alebo veterinárom individuálny plán výživy.
Iné nápoje a výber stravy
Okrem vody a prípadného mlieka sú vhodné aj čerstvé šťavy, za predpokladu, že neobsahujú pridaný cukor. Teoreticky môže pes piť mlieko, ale nie je to nevyhnutné a množstvo sa líši podľa tolerancie jednotlivca. BARF môže byť prospešný pre veľké plemená, pretože surové mäso a zelenina poskytujú dôležité živiny, no musí byť realizovaný pod dohľadom odborníka.
Starostlivosť, výcvik a životný štýl
Bernský salašnícky pes potrebuje veľký priestor, ideálne dom so záhradou. Nepatrí do malých bytov. Šteniatka by sa mali vyvarovať dlhého behu a schodov v prvom roku. Pes miluje dlhé výlety a mentálne výzvy, interaktívne hračky a špecifické úlohy ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes sú vhodné. Srsť je dlhá a vyžaduje pravidelné česanie 2-3× týždenne, počas obdobia pĺznutia aj denne. Kontrola očí, uší, pazúrov a zubov by mala byť súčasťou dennej rutiny.
Moderné šľachtiteľské kroky zahŕňajú výber podľa zdravia a dedičnosti, aby bola znížená frekvencia ochorení ako dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia obličiek a iné. Výcvik by mal využívať pozitívnu motiváciu a odmenu, bez tvrdých metód. Bernský salašnícky pes je ľahko trénovateľný, ak mu venujete dostatok času, sociácie a trpezlivosti.
Domov a sociálne väzby
Najlepšie pre túto rasu znie dom so záhradou a pravidelné prechádzky. Rodinný pes je pokojný, priateľský a veľmi lojálny. Opatrovanie a starostlivosť o srsť, oči a uši je dôležitá súčasť bežných prehliadok, aby sa predišlo zápalom a zlozvykom. Bernský salašnícky pes je veľký, ale jemný a vhodný pre rodiny s deťmi, pokiaľ sú deti pod dohľadom a rešpektujú veľkosť psa.
Zdravie a genetika
Priemerná dĺžka života je 8-12 rokov. Medzi časté problémy patria dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, degeneratívna myelopatia, torzia žalúdka, progresívna retinálna atrofia, Von Willebrandova choroba a ďalšie. Dôležitá je prevencia a pravidelné veterinárne prehliadky.
Bernský salašnícky pes je veľké plemeno s trojfarebnou srsťou, ktorá vyžaduje pravidelnú starostlivosť a česanie, najmä pri výmene srsti. Srsť je dlhá, hustá a potrebuje udržiavať lesk a zdravie.
Praktické rady pri výbere šteniatka
- Hľadajte dobrú chovateľskú stanicu a overte si PP (preukaz pôvodu).
- Navštívte chovateľa niekoľkokrát a získajte komplexný dojem o prostredí a psoch.
- Uistite sa, že psy sú očkované a prešli zdravotnými vyšetreniami.
- Požiadajte o poradenstvo ohľadom výživy a správnej stravy pre vek šteňaťa.
Bernský salašnícky pes ako rodinný pes si vyžaduje čas, priestor a pravidelnú starostlivosť. So správnym vedením a láskou môže byť najlepším priateľom celej rodiny a skvelým pomocníkom pri canisterapiách.
7 vecí, ktoré NIKDY nesmiete robiť so svojím bernským salašníckym psom
tags: #bernsky #salasnicky #pes #zvaza #mlieko