Bernský salašnícky pes: história, povaha, chov a starostlivosť

Bernský salašnícky pes je plemeno uznané FCI v skupine 2 pod číslom 45. Je to veľké, dlhosrsté, trojfarebné, harmonické a vyrovnané plemeno. Meno má podľa názvu osady Dürrbach a pôvodne bol používaný ako strážny a ťažný pes na sedliackych dvoroch a v špeciálnom postroji ťahal malé dvojkolesové káry. Podobne ako Bernardýn vie vyhľadávať ľudí v lavínach a závejoch. Podľa klasifikácie FCI patrí medzi švajčiarske salašnícke psy bez pracovnej skúšky.

Pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je asi 9:10. Telo má skôr zavalité. U psov sa výška v kohútiku pohybuje od 65 do 70 cm, u feniek od 58 do 66 cm. Hmotnosť sa pohybuje medzi 45 až 65 kg. Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány. Plemeno je ľahko rozpoznateľné vďaka trojfarebným znakom: čierne, hnedočervené pálenie a biele. Väčšina tela je čierna, líca, nohy a škvrna okolo oka má hnedočervené pálenie. Oči sú tmavohnedé, uši trojuholníkové, jemne zaoblené, vysoko posadené. Chvost je bohato osrstený, čierny a na konci biely, v pokoji zvesený, v pohybe vznášajúci sa na úrovni chrbta.

História a pôvod

Bernský salašnícky pes má korene v švajčiarskom regióne okolí Bernu. História siaha k molosom a mastifom, pričom sa verí, že práve tieto staroveké typy psov zohrali úlohu pri vzniku plemena. Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali označovať ako „Durrbächler“ podľa hostinca v Dürrbachu, kde sa objavovali na dvore. Prvý krát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k ich popularite. V roku 1907 bol založený Swiss Dürrbach Club, ktorý si stanovil cieľ čistokrvného chovu. K premenovaniu na „bernský salašnícky pes“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena.

Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Mohutné telo, nie ťarbavé ani obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný vzhľad predkov plemena. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Na odporúčanie bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler prvýkrát predstavené na výstave a záujem rástol. Výraznú úlohu pri forme plemena zohral aj prof. Dr. Albert Heim, ktorý navrhol aj premenovanie na Bernský salašnícky pes a spolupôsobil pri tvorbe štandardu.

Povaha a temperament

Bernský salašnícky pes je známy dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho báť - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Toto sa odráža v jeho obľúbenosti ako rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Povráva sa, že môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý a spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá temperament zvládnuť.

Podľa výcviku je plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes. Je veľmi učenlivý a vyrovnaný, s pokojným a priateľským charakterom. Voči cudzincom býva zo začiatku nedôverčivý a nie agresívny; vzťah k deťom je veľmi dobrý. K cudzím psom býva väčšinou tolerantný a priateľský. Výchova si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť, ale nikdy nie hrubosť. Sám o sebe je lojálny, inteligentný, verný a milujúci psík.

Výchova a výcvik

Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes. Po úspešnom základnom výcviku a socializácii majú často viac privilégí než iné plemená. Podstatné je začať s výcvikom už od šteniatka a venovať sa mu aspoň 20 minút denne, s citlivým prístupom a bez tvrdej ruky. Ak vzniknú problémy, je vhodné vyhľadať cvičiteľov, ktorí pomôžu.

Starostlivosť o srsť

Srsť je dlhá, hustá a mierne zvlnená. Typická trojfarebnosť: dominantná čierna pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, biela lysinka od čela po papuľu, biela hrudná prsíčka, labky a špička chvosta. Líca a oblasti okolo očí majú hnedočervené znaky. Srsť potrebuje pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne. Dlhú srsť treba pravidelne česať a kontrolovať oči, uši, pazúriky a zuby. Pri nedostatočnej starostlivosti hrozí žmolkovitosť a bolesť počas čistenia. Počas leta sa pes horšie znáša teplo, preto je potrebné zabezpečiť chladné miesta a pravidelnú starostlivosť o srsť, aby zostala lesklá.

Zdravie a choroby

Priemerná dĺžka života je 8-12 rokov. Časté dedičné ochorenia zahŕňajú dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov, ochorenia obličiek a rakoviny. Iné problémy môžu zahŕňať torziu žalúdka. Dôležité je sledovať rodokmeň a prípadné predispozície predkov, zabezpečiť doplnky stravy podporujúce kĺby a srdce a minimalizovať riziká počas vývoja šteniat. Pri kŕmení je dobré zvážiť výživové doplnky a prispôsobenie stravy veku a aktivity psa. Pri výcviku a športových aktivitách treba brať ohľad na zdravotné riziká a vyberať vhodné aktivity, ktoré respektujú jeho veľkosť a kondíciu.

Vhodné prostredie a chov

Vhodné prostredie je rodinný dom so záhradou; nie je vhodný do bytu či koterce. Pes miluje voľný pohyb a dlhé prechádzky, mentálne stimulácie a interaktívne hry. Ideálne je mať psa na prechádzkach s postrojom a vodítkom pre veľké a ťažké psy, prípadne zvážiť použitie náhubku na verejných miestach. Šteniatka by nemala chodiť po schodoch v prvých mesiacoch, a preto je vhodný prízemný byt alebo dom s výťahom v prípade návštev staršieho psa. Bernský salašnícky pes potrebuje veľa priestoru a aktivity; nie je gaučový typ a ocení turistiku a dlhé výlety.

Hmotnosť dospelých jedincov býva približne 45-65 kg (samci 64-70 cm, samice 58-66 cm). Bez primeraného pohybu a správnej výživy môže dôjsť k obezite a súvisiacim problémom s kĺbmi a vnútornými orgánmi. V minulosti plemeno slúžilo pri ťahaní vozíkov a ochrane stád a domov; dnes je často rodinným spoločníkom, ktorý si vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť a dostatok pohybu.

Chov a kúpa šteniat

Cena šteniatka sa pohybuje okolo 500€ a viac, najmä ak s PP (potvrdeným pôvodom). Pri kúpe je dôležité overiť očkovania, odčervenie a zdravotný stav rodičov. Odporúča sa hľadať renomované chovateľské kluby a navštíviť chov, aby ste získali komplexný dojem o prostredí a psoch. Pri zvažovaní krmiva je vhodné konzultovať výber s chovateľom, ktorý vie pripraviť výživový plán pre šteňa. Po prechode na dospelosť je potrebné postupné prechody na nové krmivá a vyvarovať sa nadmernému kŕmeniu, aby sa predišlo obezite.

Komplexný pohľad na výživu a starostlivosť

Ideálny výber stravy by mal zahŕňať granuly s vysokým obsahom mäsa a vyváženú atmosféru bez obilnín, kukurice a sóje, prípadne BARF (živá strava) po konzultácii s veterinárom alebo výživovým poradcom pre psov. Prostredie, pohyb a duševná stimulácia sú kľúčové. Bernský salašnícky pes potrebuje veľa priestoru a pravidelnú starostlivosť o srsť, oči, uši a zuby, aby sa predišlo zdravotným problémom. Kvalitné krmivo, pravidelná starostlivosť a správny výcvik prispievajú k dlhému a šťastnému životu tohto plemena.

Bernský salašnícky pes - trojfarebná srsť a výrazné znaky

Škola Zvierat - Bernský salašnícky pes

Tabuľka: Časti tela a rozmery (dospelé)

Chovná skupinaFCI skupina II, sekcia III
Veľkosť kohútika - samci64-70 cm
Veľkosť kohútika - samice58-66 cm
Hmotnosť45-65 kg (bežné)
Životnosť8-12 rokov (v priemere cca 9)
FarbyČierna so bielymi a hnedočervenými znakmi

tags: #bernsky #salasnicky #pes #doggietour