Bernský salašnícky pes je plemeno uznané FCI v skupine 2 pod číslom 45. Je to veľké, dlhosrsté, trojfarebné, harmonické a vyrovnané plemeno. Meno má podľa názvu osady Dürrbach a pôvodne bol používaný ako strážny a ťažný pes na sedliackych dvoroch a v špeciálnom postroji ťahal malé dvojkolesové káry. Podobne ako Bernardýn vie vyhľadávať ľudí v lavínach a závejoch. Podľa klasifikácie FCI patrí medzi švajčiarske salašnícke psy bez pracovnej skúšky.
Pôvod, vzhľad a prvky rozpoznania
Pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je asi 9:10. Telo má skôr zavalité. U psov sa výška v kohútiku pohybuje od 65 do 70 cm, u feniek od 58 do 66 cm. Hmotnosť sa pohybuje medzi 45 až 65 kg. Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány. Plemeno je ľahko rozpoznateľné vďaka trojfarebným znakom: čierne, hnedočervené pálenie a biele. Väčšina tela je čierna, líca, nohy a škvrna okolo oka má hnedočervené pálenie. Oči sú tmavohnedé, uši trojuholníkové, jemne zaoblené, vysoko posadené. Chvost je bohato osrstený, čierny a na konci biely, v pokoji zvesený, v pohybe vznášajúci sa na úrovni chrbta.
Typická farba srsti je trojfarebná: dominantná čierna pokrýva trup, krk, hlavu a chvost; biela lysinka začína na čele a tiahne sa po papule; na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta. Hnedočervené znaky na lícach, nohách a nad očami tvoria krásne akcenty. Pre bernského psa sú tiež typické hnedočervené škvrny nad očami. Na rozdiel od iných švajčiarskych salašníckych psov má len bernský salašnícky pes dlhú srsť; srsť je obvykle hladká a hustá, môže byť mierne zvlnená a má výraznú hustú podsadu. Pri výrobe vzhľadu a starostlivosti zohráva dlhá srsť významnú úlohu.
História a pôvod
Bernský salašnícky pes má korene v švajčiarskom regióne okolo Bernu. História siaha k molossom a mastifom a verí sa, že tieto starodávne typy psov zohrali úlohu pri vzniku plemena. Historické dokumenty hovoria, že sa tieto psy v 20. storočí označovali ako „Durrbächler“ podľa hostinca v Dürrbache, kde sa objavovali na dvore. Prvýkrát sa verejne predstavovali na výstave v roku 1902 a v roku 1907 bol založený Švajčiarsky klub Dürrbach. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ prišiel od Alberta Heima, ktorý spolu s prvým štandardom plemena pomohol definovať jeho vzhľad a povahu.
Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny bol známy pod viacerými menami a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Pôvodne bola jeho úloha ťahania vozov a zaháňania dobytka na farmách vo Švajčiarsku. Predkovia sú často spájaní s molossami a mastifmi, ktorých do alpínskeho regiónu priviedli Rimania. Starší názov „Dürrbächler“ odkazuje na oblasť v kantóne Bern, kde bol pôvodne rozšírený chov. V roku 1902 bola predstavená skupina psov na výstave a neskôr vznikol Švajčiarsky klub Dürrbach. Heim pomohol s prvým štandardom a premenovaním plemena na bernského salašníckeho psa, čo podčiarklo jeho príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami.
Povaha a temperament
Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je potrebné sa ho báť - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, vhodného aj do domácností s deťmi. Môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý a rád spochybňuje príkazy, no trpezlivosť a odmeny pomáhajú temperament zvládať. Pri správnej výchove a socializácii je plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes.
Bernský pes je známy pokojom a vyrovnanosťou. Je inteligentný, pracovitý a obozretný. Jeho ostražitosť je najmä voči cudzím osobám, no nemá sklony k nadmernému štekaniu. Vzťah k knowným členom rodiny je veľmi prítulný a lojálny. K cudziemu publiku pristupuje spočiatku opatrne, no postupnou socializáciou sa môže stať priateľským. Vzťah k deťom je tiež dobrý, deti má rád a vydrží ich hravé aktivity. Neskôr sa v jeho povahe môže objaviť aj tvrdohlavosť, čo býva výzvou počas výchovy, no s vhodnou motiváciou a odmenami sa dá vyriešiť.
Starostlivosť, srsť a výživa
Srsť Bernského salašníckeho psa je dlhá, hustá a mierne zvlnená. Typická trojfarebná kombinácia, hlavná časť srsti je čierna, líca a znaky sú hnedočervené, hrudná časť je biela, rovnako aj laby a špička chvosta. Srsť vyžaduje pravidelnú starostlivosť: česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne. Počas výmeny srsti je vhodné česať každý deň, aby sa predišlo zamotávaniu. Dlhá srsť s hustou podsadou znamená aj vysokú náročnosť na udržiavanie čistoty a lesku a preventívnu starostlivosť o oči, uši, pazúry a zuby.
Hustá srsť tiež znamená výrazné obdobia pĺznutia na jar a na jeseň, ktoré vyžadujú viac česania. Odporúča sa výmena srsti a údržba, aby srsť zostala lesklá a bez zamotania. Vysoká potreba pohybu a priestor znamená, že byt bez výťahu alebo veľkého domáceho priestoru nie je vhodný pre šteňa aj dospelého psa. Vhodné prostredie je dom so záhradou alebo dvorom, kde pes môže voľne behať a hrať sa.
Pokračovanie v starostlivosti zahŕňa aj pravidelnú kontrolu očí, uší, pazúrikov a zubov. Pri zistení akýchkoľvek problémov je dôležité vyhľadať veterinára. Výživa by mala byť vyvážená, s vysokým obsahom mäsa a vhodnými doplnkami na kĺby a srdce. Pri výbere stravy je vhodné konzultovať s chovateľom alebo veterinárom a zohľadniť vek, váhu a aktivitu psa. BARF predstavuje jednu z možností, no treba dobre zvážiť pripravenosť na surovú stravu. Tiež existujú kvalitné granule prispôsobené veľkým plemenám, ktoré napodobňujú výživu BARF.
Pri šteňatách treba rozlíšiť dávkovanie krmiva a kŕmiť častejšie (napr. 4-5x denne), neskôr 2x denne. Obmedzenie rizík torzie žalúdka a zameranie na silné kĺby sú dôležité pri veľkých plemenách. Šteňatá potrebujú dostatok priestoru a vyváženú stravu pre správny rast pohybového aparátu. V prípade potreby je výživový plán pripravený chovateľom alebo veterinárom a mal by zohľadňovať vek, váhu a aktivitu psa.
Výchova a tréning
Výchova a výcvik Bernského salašníckeho psa vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. So správnym prístupom je možné dosiahnuť pokojného a spoľahlivého psa, ktorý je motivovaný a ochotný spolupracovať na rôznych úlohách. Začíname už ako šteňa jednoduchými povelmi ako „sadni“, „ležať“, „zostaň“, a postupne zavádzame zložitejšie príkazy. Socializácia je kľúčová - vystavovanie psa rôznym ľuďom, zvieratám a prostrediam by malo prebiehať postupne a v kontrollovanom prostredí. Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes. Po úspešnom základnom výcviku mnohé psy získajú privilégiá vďaka svojmu pokojnému a priateľskému charakteru.
Výchova šteniat a dospelého psa
Šteniatka Bernského salašníckeho psa potrebujú socializáciu, kŕmenie a plán výcviku od prvých týždňov života. Starostlivosť zahŕňa aj adaptáciu na domov a zvládanie rušivých faktorov, ktoré môže priniesť nový domov. Dospelý pes už býva vyrovnaný a lojálny, no potrebuje pravidelnú stimuláciu a pohyb. Pri veľkosti a sile plemena je dôležité zamerať sa na základnú poslušnosť a bezpečnosť v rodine, najmä pri deťoch.
Praktický prehľad o životnom štýle a prostredí
- Vhodné prostredie: rodinný dom so záhradou alebo dvorom; byt nie je ideálny pre šteňa a dospelého psa kvôli veľkosti a potrebe pohybu.
- Denná aktivita: dlhé prechádzky, mentálne výzvy a interaktívne hry; psa je potrebné pracovať a baviť sa s ním každý deň 30-45 minút tréningu.
- Spoločenská orientácia: veľmi tolerantný k deťom a známym ľuďom; cudzie osoby zvyčajne opatrné na začiatku; socializácia pomáha spájať s novými zvieratami.
- Štýl starostlivosti: pravidelné česanie, denná kontrola očí, uší, pazúrikov a zubov; počas pĺznutia častejšie kefovanie a časté česanie.
- Zdravie: priemerne 8-12 rokov; časté ochorenia zahŕňajú dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov, ochorenia obličiek, zhubné nádory a torziu žalúdka; dôležité sú pravidelné veterinárne prehliadky a výživa zameraná na kĺby a srdce.
Špeciálne poznámky k výcviku a výberu šteniatka
Pri kúpe šteniatka sa odporúča volať na PP (Preukaz pôvodu) a hľadať renomovaných chovateľov. Dôraz na zdravie a dedičné ochorenia je kľúčový; pri výbere kontaktujte klub chovateľov a vyžiadajte si informácie o zdravotnom stave rodičov a súrodencov. Po zakúpení šteňaťa je dôležité sledovať jeho adaptáciu, nastaviť rutiny a zabezpečiť výživu prispôsobenú jeho veku a rastu. Terapeutické a canisterapeutické využitie je možné, ak pes prejaví pokoj a spoľahlivosť, a to po dôkladnom výcviku a socializácii.
Keď hľadáte šteniatko, venujte pozornosť aj finančným nákladom: vstupná kúpna cena, kŕmenie, veterinárne ošetrenia a výcvik môžu predstavovať značné náklady. Dôležité je mať pripravenú perspektívu na dlhodobú starostlivosť o srsť, krmivo a pravidelné návštevy u veterinára.
tags: #bernsky #salasnicky #pes #7mesice