Belgický ovčiak Groenendael: elegantný, inteligentný a všestranný štvornohý pracovník

Belgický ovčiak Groenendael patrí do skupiny I - Ovčiarske psy, sekcia 1 - Ovčiarske psy s pracovnou skúškou. Uznané v roku 1891. Groenendael sa vyznačuje bystrosťou, vytrvalosťou, pracovitosťou, učenlivosťou, ostražitosťou a pohotovosťou. Jedince so spoľahlivým privolaním sa môžu púšťať aj na voľno a nemajú tendenciu vzďaľovať sa od majiteľa. Vďaka svojej poslušnosti a bystrosti sú vhodné takmer na všetky psie športy, ale majú dobré uplatnenie aj ako pracovné psy, či už ako lavínové, záchranárske alebo policajné.

V rodine sú pozorné a citlivé. Belgickí ovčiaci sú stredne veľkí psi s krátkym obdĺžnikovým telesným rámcom. Výška v kohútiku je u samcov približne 62 cm, u samíc v priemere 58 cm (pre obe pohlavia platí tolerancia - 2 / + 4 cm). Hlava je vysoká, hrdo nesená, primeranej dĺžky, rovných obrysových línií, akoby vyrezávaná, suchá. Mozoček by mal byť primerane široký, so šírkou zodpovedajúcou dĺžke hlavy, takmer rovnako dlhý ako papuľa. Čelo musí byť skôr ploché. Pozdĺžna čelná brázda nie je veľmi výrazná. Zátylokový hrbol nie je veľmi výrazný. Čelný sklon je výrazný, primerane sklonený. Papuľa by mala byť dobre tvarovaná pod očami, nemala by klesať a mala by mať celkový tvar pretiahnutého klinu. Ústa sú pomerne veľké a široké. Pysky by mali byť úzke, tesne pri čeľustiach a zuboch, na okrajoch plne pigmentované. Zuby sú veľké, čisto biele, pravidelne rozmiestnené a pevne osadené v silných čeľustiach. Vyžaduje sa nožnicový skus, ale toleruje sa aj štipľavý skus. Oči by mali byť stredne veľké, mierne mandľové, šikmé, hnedej farby. Uprednostňujú sa tmavé dúhovky. Okraje očných viečok sú čierno pigmentované. Vzpriamené očnice by mali byť skôr malé, vysoko posadené, výrazne trojuholníkového tvaru, s pevnými koncami. Krk je zreteľne odsadený od hlavy, skôr dlhší, primerane osvalený. Krk musí byť mierne klenutý a hrdlo bez laloku. Telo má byť silné, horná línia rovná v bedrách a lýtkach, kohútik má byť silný, chrbát pevný, krátky a pevne osvalený. Bedrá by mali byť krátke, primerane široké a osvalené. Chvost by mal byť nasadený v primeranej výške, silný pri koreni, stredne dlhý. Siaha minimálne po hánkové kĺby. V pokoji visí smerom nadol a koniec chvosta je mierne zahnutý nahor na úrovni hrudného koša. Pri pohybe je výrazne vyššie, ale nikdy nie nad hornou líniou tela. Hrudník by nemal byť príliš široký, ale je hlboký. Rebrá sú silnejšie klenuté v hornej časti ako pri hrudnej kosti. Brucho je primerane vypuklé. Hrudné končatiny by mali byť silno osvalené bez toho, aby boli hrubé, a mali by byť správne osvalené, kolmo k zemi. Lopatky by mali byť dlhé, šikmé a priliehajúce k hrudníku. Lakte by mali byť silné, predlaktia dlhé, rovné a zápästia pevné a suché. Prsty by mali byť silné a krátke. Zadné nohy by mali byť silné, kolmo k zemi. Stehná by mali byť stredne dlhé, široké a veľmi dobre osvalené. Kolená musia byť zaoblené. Holenné kosti musia byť primerane dlhé, široké a svalnaté. Hánky by mali byť nízko pri zemi, široké a primerane zaúhlené. Kopytá musia byť silné, krátke. Vytrvalé paznechty sa považujú za nežiaduce. Srsť je dlhá, plochá a súvislá, najdlhšia na krku, kde tvorí hrivu, a na predhrudí. Spolu s podsadou tvorí krycia srsť vynikajúcu ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Farba groenendaela je vždy rovnomerne tmavočierna. Srsť si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Každá odchýlka od požiadaviek štandardu sa musí považovať za vadu a posudzovať presne podľa stupňa závažnosti s ohľadom na zdravie a pohodu jedinca.

História a typy Belgických ovčiakov

Belgický ovčiak, známy aj ako Groenendael, je elegantný a inteligentný pes s bohatou históriou a všestranným využitím. Toto plemeno, pôvodne vyšľachtené v Belgicku, si získalo obľubu nielen ako pracovný pes, ale aj ako verný spoločník. História plemena siaha do stredoveku a v 19. storočí sa milovníci psov rozhodli pre systematické šľachtenie a zjednotenie typov. Profesor A. Reule z Veterinárnej školy v Cureghemu bol kľúčovou postavou pri formovaní tohto plemena. V roku 1891 bol založený Klub belgického ovčiaka v Br close, v roku 1892 bol spísaný prvý podrobný štandard plemena. Prvé belgické ovčiaky boli registrované v plemennej knihe až v roku 1901. Počas nasledujúcich rokov sa chovatelia snažili o zjednotenie typu a odstránenie nedostatkov, čo v roku 1910 ustálilo typ a povahu plemena. Groenendael vznikol v roku 1879 a získal meno podľa dediny Groenendael; vyšľachtil ho Nicolas Rose.

Existujú štyri typy belgického ovčiaka: Groenendael (dlhosrstý, celý čierny), Laekenois (drsnštrstý, plavý s tmavými nádychmi), Malinois (krátkosrstý, plavý s čiernou maskou) a Tervueren (dlhosrstý, mahagónovo plavý s tmavou maskou). V súčasnosti sú uznané ako samostatné plemená. Groenendael je často považovaný za najnápadnejší z nich pre svoju čiernu srsť a vysoké uši. Všetky štyri varianty majú spoločný elegantný a hrdý vzhľad; dlhosrsté varianty pôsobia majestátne a telo je kvadratické, s jemnou hlavou a vysokým čelným pohľadom. Pri pohľade z boku sú Belgické ovčiaky pomerne štvorcového rámca, na rozdiel od nemeckého ovčiaka, ktorý má skôr obdĺžnikovú stavbu.

Groenendael a ostatné varianty majú spoločný spoločenský a pracovný apetít. Pes je aktívny, inteligentný a vyžaduje skúseného majiteľa s pevnou vôľou a pozitívnou motiváciou. Výcvik je najlepší, keď je pes vedený spravodlivo a dôsledne s využitím hry a odmien. V rodine je Groenendael veľmi citlivý a k deťom dobrý, ak je s nimi vychovávaný od útleho veku. Vo vzťahu k cudzím ľuďom býva rezervovaný, avšak nie agresívny; k iným psom občas môže prejaviť agresiu a vyžaduje priebežné vedenie a socializáciu.

Všeobecný vzhľad a variácie srsti

• Malinois: krátkosrstý, plavý s čiernou maskou.
• Laekenois: drsnosrstý, plavý so štiepením čierneho nádychu.
• Tervueren: dlhosrstý, mahagónovo plavý s čiernou maskou.
• Groenendael: dlhosrstý, celý čierny; prípustná malá biela škvrna na hrudi a na prstoch.

Groenendael je stredne veľký pes s kvadratickým rámcom. Hlava je dlhá a má vypracované kontúry; oko mandľové, tmavé; uši trojuholníkové, nasadené vysoko. Krk je silný a dlhší, chrbát rovný, chvost stredne dlhý a často s huňou na srsti. Srsť Groenendaela je dlhá a hustá, kryje podsadu a poskytuje výbornú ochranu. Farbená je vždy rovnomerne tmavočierna.

Povaha a potreba vedenia

Groenendael je živý, ostražitý a vytrvalý pes, ktorý potrebuje veľa pohybu a mentálnej stimulácie. Je veľmi inteligentný a ochotný učiť sa; preto je vhodný pre prácu u stáda, policajnú, záchranársku či ako praktický spoločník. Výcvik je najlepší pri pozitívnej motivácii a hravom prístupe; prílišná prísnosť môže viesť k negatívnym reakciám. Pes potrebuje rovnocenného partnera, ktorý zvládne jeho temperament a poskytne dôsledné vedenie, empatiu a motiváciu.

V domácnosti je Groenendael spoľahlivý strážca a oddaný kamarát; k deťom vychádza dobre, ak je s nimi vychovaný od mala. Je prirodzene ostražitý voči cudzím a vyžaduje pravidelný kontakt s človekom. V prípade nedostatku stimulácie sa môže nudiť a vyhľadávať zábavu sám, čo je potrebné predísť vhodnými aktivitami.

Okrem výcviku ako pracovného psa je vhodné zapájať ho do psích športov ( agility, canicross, ochranný výcvik), pretože jeho rýchlosť, výdrž a inteligencia mu umožňujú vynikajúce výsledky.

Starostlivosť a výživa

Srsť vyžaduje pravidelné každodenné česanie, čistenie chlpov a pravidelnú starostlivosť o uši a zuby. Pri kúpaní použiť kvalitné prípravky určené pre psy. Pazúriky je potrebné udržiavať krátke. Kŕmenie šteniatom a dospelým psom by malo zohľadniť ich špecifické potreby: šteňatá potrebujú viac živín a minerálov na rast, dospelí aktívni psy vyžadujú vyššie energetické zloženie, seniori menej pohybu a menej kalórií. Vhodná strava mení aj potrebu prispôsobenej dávky a frekvencie kŕmenia.

Pri výbere chovu a výcviku je dôležité zvoliť si dôveryhodného chovateľa s PP (rodokmeňom) a zabezpečiť kontinuálnu socializáciu a pozitívny prístup pri výchove. Zdravotne sa u tohto plemena môžu objaviť náchylnosti na epilepsiu alebo dyspláziu lakťového kĺbu, dysplázia bedrového kĺbu je však vzácna, a preto je potrebné pravidelné sledovanie zdravia psa.

Praktické poznámky o bývaní a povahových nuansách

Groenendael je vhodný do bytu aj do koterca na záhrade; potrebuje však dostatočný priestor a pravidelný pohyb. V byte by mal mať svoj priestor a pohodlnú posteľ, na dvore vyžaduje izolovaný koterec s možnosťou výbehu a pravidelný kontakt s majiteľom a rodinou.

Od konca 19. storočia sa belgické ovčiaky postupne šľachtili a do súčasnosti sú rozdelené do štyroch samostatných plemien, pričom pôvodná zjednotenie typu sa dosiahlo už na začiatku 20. storočia. Groenendael je jedným zo štvorice, ktorý predstavuje belgické ovčiaky so špecifickým vzhľadom a výraznými pracovnými kvalitami. Dnes sa plemeno teší obľube ako spoľahlivý pracovný pes aj ako verný rodinný spoločník.

Tabuľka: Prehľad štandardných typov Belgického ovčiaka

Groenendael je známy ako stredne veľký elegán s výraznou a súčasne vyrovnanou konštitúciou tela. Všetky štyri varianty majú spoločný temperament a pracovné predispozície, ktoré z nich robia univerzálneho psa pre domáce aj pracovné použitie.

tags: #belgicky #ovciak #groenendael