Bavorský farbiar je kľudný a vyvážený pes, oddaný svojmu majiteľovi, k cudzím je však rezervovaný. Je to teda pes vhodný nielen pre lovca na lov za úsvite, ale taktiež pre myslivca, s ktorým by mohol v prírode stráviť väčšinu svojho života. Bavorský horský farbiar potrebuje pracovať v tesnej blízkosti svojho majiteľa a maximálne prejaviť svoje lovecké schopnosti. Vyžaduje pravidelné fyzické záťaže. Potrebuje dostatok pravidelného pohybu a dlhé prechádzky. Nezapomínajte jeho srsť aspoň raz týždenne česať a občas mu kontrolovať a čistiť uši a zvukovod. Inak nepotrebuje žiadnú zvláštnu starostlivosť.
Lebka je pomerne široká, nepatrne vypuklá, nie príliš ťažká s miernym stopom. Nos nie je príliš dlhý, ani príliš špicatý. Nízko položené pysky, ale nie natoľko, aby sa zdali byť previsnuté. Dobre zvýraznené ústne kútiky. Telo je dlhšieho rámca, má akoby vypuklý zadok, podopretý nie príliš dlhými labami. Chrbát nie príliš krátky, ale veľmi pevný. Bedrová časť je široká, stále mierne klenutá a veľmi svalnatá až ku slabinám. Chrbát je rovný až ku koreňu chvosta. Hrudník nie príliš široký, hlboký a dlhý hrudný kôš s dlhými a značne dole položenými nepravými rebrami (až k bokom). Rameno umiestnené šikmo, dlhé predlaktie, silná, ale nie ťažká kostra. Zpredu sú končatiny rovné, kolmé. Celý predok je mocne svalnatý. Stehná sú dlhé a široké, noha je pomerne dlhá a šikmá, koleno je zvislé. Zadok je tak bohato zarastený srsťou, že zadná časť stehien vypadá takmer drsne. Nie zvlášť silné, ale s pevne zovretými prstami (oblúkovitými). Silne vyvinuté pazúry sú čierne alebo majú farbu slonovej kosti.
Strednej dĺžky, dosahujúci približne k vrcholu kolena, nie nízko nasadený, zužujúci sa smerom ku špičke, nosený vodorovne alebo visiaci, viac osrstený na spodnej časti. Všetky odtiene hrdzavej a plavej, okrové, šedohrdzavé ako je zimná srsť srnca, jelenia červeň, farba konope alebo podkladová farba, zmiešaná s čiernymi chlpmi. U psa hrdzavej farby je chrbát intenzívnejšie zsfarbený než zbytok tela. Nos, uši, chrbát a chvost sú často prerastené čiernymi chlpami, zmiešanými so základnou farbou.
Používáme cookies, abychom Vám umožnili pohodlné prehliadanie webu a díky analýze provozu webu neustále zlepšovali jeho funkce, výkon a použitelnost.
Bavorský farbiar je stredne veľký poľovnícky pes vyšľachtený na prácu na stope poranenej zveri v náročnom teréne. Vyniká vytrvalosťou, výborným čuchom, inteligenciou a silnou väzbou na svojho pána. K svojej rodine býva milý a oddaný, zároveň však potrebuje dôsledné vedenie, pravidelnú prácu a dostatok pohybu. Bavorský farbiar je stredne veľký, dobre osvalený pes s hlbším hrudníkom, pevným chrbtom a štíhlymi, ale silnými končatinami. Hlava je dobre modelovaná, s dlhými zvesenými ušami a svetlo až stredne hnedými očami, z ktorých vyžaruje sústredený a inteligentný výraz.
Krk je dlhší, svalnatý a bez výrazného laloka. Srsť je krátka, hustá a tesne priliehajúca. Sfarbenie sa pohybuje od svetlejšej žltej cez hrdzavú až po sýtočervenú. Bavorský farbiar vyhľadáva ľudskú spoločnosť a silno sa viaže na svojho majiteľa. Často sa opisuje ako pes jedného pána, pretože práve k nemu si vytvára najpevnejší vzťah a najlepšie s ním spolupracuje. Plemeno býva skôr tiché, vyrovnané a rezervované. Nie je bezdôvodne agresívne, dokáže však byť dobrým strážcom a v prípade potreby chrániť svoju rodinu. Silný lovecký pud môže komplikovať spolužitie s drobnými zvieratami.
Rýchlo sa pohybujúcu mačku, hlodavca alebo zver môže farbiar vnímať ako korisť. Bavorský farbiar vznikol v Nemecku ako ľahší a pohyblivejší poľovnícky pes schopný pracovať v ťažko prístupnom horskom a lesnom teréne. Plemeno sa postupne osvedčilo vďaka výbornému čuchu, vytrvalosti a schopnosti samostatnej práce. Oficiálny štandard bol vypracovaný v roku 1912 a bavorský farbiar sa dodnes využíva predovšetkým v poľovníctve. Najlepšie sa hodí k človeku, ktorý rozumie poľovníckym plemenám, dokáže ponúknuť dôsledný výcvik a využije jeho prirodzený talent na prácu nosom.
Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.
Bavorský horský farbiar je výnimočné plemeno vyvinuté na špeciálne lovecké účely, a to predovšetkým na vyhľadávanie zveri v hornatých oblastiach. Počiatky chovu farbiarov siahajú stovky rokov dozadu, kedy ich využívali predovšetkým ako ťažšie a robustné lovecké psy. Neskôr sa poľovníci začali prikláňať k ľahším a pohyblivejším psom, aby mohli lepšie manévrovať v ťažkom teréne. V 19. storočí, v Bavorsku, sa miestni chovatelia rozhodli krížiť hannoverského farbiara s horskými duričmi, čím vzniklo nové plemeno - bavorský horský farbiar. Bavorský horský farbiar je výrazne verný a oddaný pes, ktorý má vrodený inštinkt pracovať a sledovať pachy, čím je vynikajúci stopár.
Tento pes je mimoriadne inteligentný, sebavedomý a odvážny, čo ho robí skvelým pracovným partnerom pre skúsených poľovníkov. Silne si viaže na svojho majiteľa, ktorého chráni a rešpektuje, avšak k ostatným členom domácnosti sa správa s odstupom, pričom nie je voči nim agresívny. Jeho nedôverčivosť voči cudzím ľuďom z neho robí dobrého strážcu, no útočnosťou oplýva len v prípade potreby. Bavorský farbiar si vytvára úzky vzťah s rodinou, a ak má možnosť vyrastať s deťmi, ich prítomnosť prijíma s láskou a trpezlivosťou. Výchova bavorského horského farbiara si vyžaduje pevné vedenie, dôslednosť a čas na socializáciu.
Toto plemeno má silný lovecký inštinkt, preto je potrebné začať s výchovou a výcvikom od útleho veku. Počas výcviku je nevyhnutné zamestnať psa psychicky aj fyzicky, a to najmä cvičením poslušnosti a rôznymi stopovacími aktivitami. Farbiar je ochotný a učenlivý pes, ktorý sa rád zapája do práce, avšak potrebuje stabilného majiteľa s autoritou. Pre správny výcvik je vhodná pozitívna motivácia, ale výchovu je dôležité viesť bez tvrdých trestov, aby sa zachovala jeho sebaistota a vernosť. Výcvik v oblasti socializácie a poslušnosti zaručí, že pes bude vyrovnaný a zvládne rôzne prostredia a situácie.
Bavorský horský farbiar je stredne veľký pes s kompaktnou, silnou a pohyblivou stavbou tela, navrhnutou na dlhodobú a namáhavú prácu v horskom teréne. Výška v kohútiku sa pohybuje medzi 44 až 52 cm a hmotnosť medzi 17 až 30 kg. Srsť bavorského farbiara je hladká, hustá a priliehajúca, ktorá zabezpečuje odolnosť proti poveternostným vplyvom. Sfarbenie srsti sa pohybuje od červenej po plavú, pričom sa môže vyskytovať aj s prímesou čiernej. Hlava je široká s tmavohnedými alebo svetlohnedými očami s bystrým výrazom. Dlhé, vysoko nasadené a visiace uši dodávajú plemenu charakteristický vzhľad. Chrbát je pevný, hrudník hlboký a svalnatý; končatiny sú silné a prispôsobené na rýchly a vytrvalý pohyb.
Bavorský horský farbiar je aktívne pracovné plemeno, ktoré si vyžaduje pravidelný pohyb a zamestnanie. Potrebuje priestor a každodenné cvičenie, aby mohol využiť svoju energiu a talent na stopovanie. Odporúča sa venovať mu dostatočnú fyzickú a mentálnu stimuláciu, ideálne prostredníctvom športov alebo stopovacích hier. Starostlivosť o srsť je nenáročná; stačí ju raz týždenne vyčesať, aby zostala čistá a bez zamotania. Dôležité je tiež pravidelne kontrolovať uši, oči a zuby psa, nakoľko farbiari môžu mať sklony k zápalom uší a očným problémom, ktoré si vyžadujú preventívnu starostlivosť. Bavorský horský farbiar sa všeobecne teší dobrému zdraviu, no podobne ako iné stredne veľké a pracovné plemená, môže trpieť na niektoré dedičné ochorenia. Pre zaistenie dobrého zdravotného stavu je vhodné vyberať šteniatko od zodpovedného chovateľa, ktorý testuje na dedičné choroby. Správna výživa bavorského horského farbiara je kľúčová pre jeho zdravie a kondíciu, najmä pri jeho vysokej pohybovej aktivite. Odporúča sa kvalitné suché krmivo s vysokým obsahom bielkovín a tukov, pričom ideálne je krmivo s obsahom mäsa na prvom mieste, bez obilnín a umelých prísad. Dennú kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do dvoch porcií, aby sa predišlo zaťaženiu žalúdka a prípadnej torzii. Množstvo krmiva je potrebné prispôsobiť aktuálnej aktivite psa, pričom je dôležité vyhnúť sa prekrmovaniu, nakoľko farbiar má predispozíciu k obezite.
13. Krátky prehľad histórie: všetky stopovacie psy a farbiari pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Duriči majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahliví a na stope alebo farbe hlasití. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejších a najistejších duričov a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zveri. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiari (sledujúce farbu, tzv. „pokazené stopovacie psy“). Prekrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hannoverský farbiar. Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hannoverský farbiar ako príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hannoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený „Klub pre bavorských farbiarov“ so sídlom v Mníchove. Celkový vzhľad: harmonický, ľahší, stredne veľký pes, veľmi pohyblivý a svalnatý. Je trochu dlhší ako vysoký, vzadu mierne prestavaný, postavený na nie príliš vysokých končatinách. Povaha a správanie: pokojný a vyrovnaný, oddaný svojmu majiteľovi, zdržanlivý k cudzím. Papuľa: od očí dosť odsadená, trochu kratšia ako temeno, dostatočne široká, nie špicatá. Čeľuste, chrup, zuby: silné čeľuste s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, pričom rezáky hornej čeľuste bez medzery presahujú cez spodné a zuby sú kolmé k čeľusti. Zubov má byť 42 podľa zubnej normy. Oči: jasné; pozorný pohľad. Nie príliš veľké, ani okrúhle, tmavohnedé alebo o trochu svetlejšie. Uši: trochu dlhšie ako stredne dlhé, ale dosahujú maximálne po ňucháč. Kohútik: málo výrazný. Predné labky: lyžicového tvaru, s dobre klenutými, tesne zovretými prstami; vankúšiky dostatočne silné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji ani pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Všeobecne: silné kosti, pri pohľade zozadu rovné a paralelné. Zadné labky: lyžicového tvaru, s dobre klenutými, zovretými prstami, vankúšiky tučné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji ani v pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Sfarbenie: sýtočervené, srnčie, červenohnedé, žltočervené aj plavé až žemľové, červenosivé ako zimná srsť jelenej zveri, aj zadymené alebo s čiernou prímesou. Na chrbte je základná farba často najintenzívnejšia. Papuľa a uši sú tmavé. Na chvoste je čierna prímes. Veľkosť: psy 47-52 cm, sučky 44-48 cm. Bavorský farbiar má pôvod v bavorských Alpách, pochádza z ľahkých duričov používaných na dohľadanie poranenej zveri. Aby sa u neho ešte viac upevnili poľovné vlastnosti, bol koncom 18. a začiatkom 19. storočia skrížený s hannoverským farbiarom, a túto podobu si zachoval dodnes. Štandard bavorského farbiara bol zostavený v r. 1883. V r. 1912 vznikol v Mníchove „Klub pre bavorské farbiare“, ktorý je dodnes jediným uznaným klubom pre toto plemeno v Nemecku. Bavorský farbiar je stredne veľký pes s dlhším svalnatým telom. Má dlhý hlboký hrudník, silný chrbát, dobre vyvinuté svaly v oblasti bedier, ktoré siahajú až k slabinám. Hlava je pomerne široká, nasadená na silnom krku. Oči má jasné, tmavohnedé, uši stredne dlhé, po stranách hlavy splývajúce, bez stáčania. Chvost má stredne dlhý, zospodu hustejšie osrstený, sklonený dolu alebo nesený vodorovne. Bavorský farbiar je kľudný a poslušný pes. Svojmu pánovi je veľmi oddaný, rád s ním trávi čas. K deťom je priateľský a milý. Je to však i pes lovecký, veľmi aktívny, s výborne vyvinutým čuchom, rýchlou reakciou, ako lovec rád dokazuje svojmu pánovi svoje lovecké schopnosti. Nie je agresívny, no ani plachý, voči cudzím ľuďom je skôr rezervovaný. Raz do týždňa sa odporúča dobre mu prečesať srsť, tiež mu treba občas vyčistiť uši. S výchovou bavorského farbiara je vhodné začať hneď od začiatku, pretože vycvičiť ho je dlhší proces. Odporúča sa trpezlivo ho chváliť a motivovať odmenami, netrestať ho. Bavorský farbiar nie je vhodný pre život v meste, potrebuje veľa priestoru a cvičenia. Hoci má radosť, keď môže byť vnútri, miluje byť vonku.
Foto galéria a vizuálne doplnenie
Biografia plemena
Bavorský horský farbiar vznikol v Nemecku ako ľahší a pohyblivejší poľovnícky pes schopný pracovať v ťažko prístupnom horskom a lesnom teréne. Plemeno sa postupne osvedčilo vďaka výbornému čuchu, vytrvalosti a schopnosti samostatnej práce. Oficiálny štandard bol vypracovaný v roku 1912 a bavorský farbiar sa dodnes využíva predovšetkým v poľovníctve. Roku 1912 bol založený Klub pre bavorských farbiarov so sídlom v Mníchove. Všeobecne je považovaný za kľudného a vyrovnaného psa, ktorý je veľmi oddaný majiteľovi a reaguje na dôsledné vedenie a pravidelnú prácu.
Charakter a správanie
Bavorský farbiar vyhľadáva ľudskú spoločnosť a silno sa viaže na svojho majiteľa. Často sa opisuje ako pes jedného pána, pretože práve k nemu si vytvára najpevnejší vzťah a najlepšie s ním spolupracuje. Plemeno býva skôr tiché, vyrovnané a rezervované. Nie je bezdôvodne agresívne, dokáže však byť dobrým strážcom a v prípade potreby chrániť svoju rodinu. Silný lovecký pud môže komplikovať spolužitie s drobnými zvieratami.
Povaha pre prácu a výcvik
Počas výcviku je nevyhnutné zamestnať psa psychicky aj fyzicky, a to najmä cvičením poslušnosti a rôznymi stopovacími aktivitami. Farbiar je ochotný a učenlivý pes, ktorý sa rád zapája do práce, avšak potrebuje stabilného majiteľa s autoritou. Pre správny výcvik je vhodná pozitívna motivácia, ale výchovu je dôležité viesť bez tvrdých trestov, aby sa zachovala jeho sebaistota a vernosť. Výcvik v oblasti socializácie a poslušnosti zaručí, že pes bude vyrovnaný a zvládne rôzne prostredia a situácie.
Fyzička a starostlivosť
Bavorský horský farbiar je stredne veľký pes s kompaktnou, silnou a pohyblivou stavbou tela. Výška v kohútiku sa pohybuje medzi 44 až 52 cm a hmotnosť medzi 17 až 30 kg. Srsť je krátka, hustá a priliehajúca. Sfarbenie srsti sa pohybuje od červenej po plavú, pričom sa môže vyskytovať aj s prímesou čiernej. Hlava je široká s tmavohnedými alebo svetlohnedými očami. Dlhé, vysoko nasadené a visiace uši dodávajú plemenu charakteristický vzhľad. Chvost je stredne dlhý a môže byť nosený vodorovne.
Starostlivosť o srsť je nenáročná; stačí ju raz týždenne vyčesať, aby zostala čistá a bez zamotania. Dôležité je tiež pravidelne kontrolovať uši, oči a zuby psa, nakoľko farbiari môžu mať sklony k zápalom uší a očným problémom, ktoré si vyžadujú preventívnu starostlivosť. Správna výživa je kľúčová pre jeho zdravie a kondíciu, najmä pri jeho vysokej pohybovej aktivite. Odporúča sa kvalitné suché krmivo s vysokým obsahom bielkovín a tukov, pričom ideálne je krmivo s obsahom mäsa na prvom mieste, bez obilnín a umelých prísad. Dennú kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do dvoch porcií, aby sa predišlo zaťaženiu žalúdka a prípadnej torzii. Množstvo krmiva je potrebné prispôsobiť aktuálnej aktivite psa, pričom je dôležité vyhnúť sa prekrmovaniu, nakoľko farbiar má predispozíciu k obezite.
Všetky uvedené informácie sú určené ako všeobecný informačný prehľad a odporúčania k plemenu Bavorský farbiar a Bavorský horský farbiar. Ak potrebujete špecifické poradenstvo, obráťte sa na oficiálny chovateľský klub alebo skúseného kynológa.
Infografika a vizuály
- Všeobecný vzhľad a temperamentu
- História a vývoj plemena
- Výchova, socializácia a tipy na tréning
- Starostlivosť o srsť a zdravotné potreby
| Parametr | Hodnota |
|---|---|
| Veľkosť (výška) | 44-52 cm (samec), 44-48 cm (samica) |
| Hmotnosť | 17-30 kg |
| Srsť | Krátka, hustá, priliehajúca |
| Farebné varianty | Červeno - plavé, plavá, srnčie, červenohnedé |
| Výcvik | Počúvavosť, socializácia, stopovacie aktivity |