Appenzellský salašnícky pes hnedý: vlastnosti a charakteristika

Appenzellský salašnícky pes je stredne veľký, kvadraticky stavaný pes s výraznou energiou a všestranným využitím v pastierstve, záchrane a domácej ochrane. Pôvod plemena siaha do švajčiarskeho kantónu Appenzell, kde bol chovaný najmä na stráženie stád a spoluprácu s pastiermi. Jeho históriu pripomínajú významné míľniky od prvého popisu v roku 1853 až po založenie klubu chovateľov a platný štandard koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

História a vývoj plemena

V roku 1853 bol appenzellský salašnícky pes prvý krát popísaný v časopise Život zvierat alpského sveta ako „štekajúci, krátkosrstý, stredne veľký, viacfarebný salašnícky pes“. V roku 1895 vyzval starosta Max Sieber SKG, aby plemeno podporili, a v roku 1898 bola poskytnutá finančná podpora na jeho chov. Na príkaz SKG bola založená komisia; na výročnom jarmoku v Alstätten sa objavilo 9 psov a 7 sučiek, získali prémie 5-10 CHF. Prvá medzinárodná výstava psov vo Winterthure v roku 1898 predstavila osem appenzellerov v pokusnej triede. V roku 1906 vznikol Klub appenzellských salašníckych psov na podporu chovu v prirodzenosti plemena a v roku 1914 vznikol prvý platný štandard plemena, ktorý ho pevne ustálil medzi švajčiarskymi salašníckymi psami.

Prapôvodná oblasť chovu bola Appenzell; dnes plemeno pôsobí po celom Švajčiarsku a aj v zahraničí. Appenzellský salašnícky pes je dnes samostatným psím plemenom uznaným FCI (Skupina II, Sekcia 3). Napriek svojej sláve má chovateľská základňa plemena stále relatívne malá a medzi milovníkmi psov je na Slovensku ešte relatívne neznámy, no výnimočný a považovaný za predka ďalších švajčiarskych salašníckych plemien.

Vzhľad a ochranársky temperament

Hlava je stredne klinovitá, s výrazným, bystrým výrazom a mandľovými očami. Uši trojuholníkové, vysoko nasadené, v pokoji sklopené, pri pozornosti sa nadvihnú. Chvost je hustý, stočený a nosený nad chrbtom. Srsť je dvojitá, krátka až stredne dlhá, s hustou podsadou, zvyčajne čierna s bielymi a hnedočervenými znakmi; biela lysinka od čela po bradu, na hrdzi, spodnej časti chvosta a labkách. Výška dospelých jedincov v kohútiku sa pohybuje približne 48-58 cm u samcov a 46-54 cm u sučiek; hmotnosť sa zvyčajne pohybuje okolo 25-32 kg.

Je to veľmi aktívny, čulý a vytrvalý pes s prirodzeným strážnym inštinktom. Jeho ostražitosť voči cudzím ľuďom z neho robí spoľahlivého strážcu, pričom nie je agresívny; vyžaduje však kvalitnú socializáciu už od šteňaťa. Charakterovo je to pes s jasným sebavedomým výrazom, ktorý vyžaduje dôslednú, ale láskavú výchovu a jasné hranice od mladého veku. Pri správnom vedení je veľmi učenlivý a ochotný spolupracovať s majiteľom.

Povaha, úlohy a využitie

Appenzellský salašnícky pes je nielen pastiersky a strážny pes, ale aj vhodný do rodinného života. Miluje pohyb a je schopný zaháňať zvery na veľkých plochách, plávať a robiť rôzne športy ako agility alebo pasenie dobytka. Jeho energiu a nadšenie je potrebné viesť k pozitívnym aktivitám a pravidelnému výcviku, inak sa môže prejaviť deštruktívnym správaním. Je prirodzene teritoriálny, lojálny a spoľahlivý člen domácnosti, ktorý si vybuduje silný vzťah s rodinou a je ochotný brániť svojich „chránencov“ v prípade potreby.

Výchova zahŕňa jasné ciele, dôslednosť a socializáciu počas celého života psa. Plemeno sa ľahko učí nové povely, no vyžaduje pravidelný fyzický aj mentálny stimul a zapojenie do aktivít, ako sú výcvik poslušnosti, agility, záchranársky výcvik či navigačné práce. Appenzellský pes rád spolupracuje a je veľmi spoločenský, čo platí aj pre deti a ostatné zvieratá v domácnosti. Jeho hlasový prejav je výrazný štekaním, ktoré možno korigovať primeranou výchovou a zmysluplnou aktivitou.

Faktory výcviku a starostlivosti

Vzhľadom na svoje nové rozmery a potrebu pohybu potrebuje pes veľa fyzickej aktivity a duševnej stimulácie. Vďaka empatii, rýchlemu vnímaniu a ochote učiť sa dosahuje rýchle výsledky, avšak vyžaduje dôslednosť a pevný prístup majiteľa. Spoločenská výchova je dôležitá nielen z hľadiska vzťahov v rodine, ale aj so susedmi a ďalšími psami. Starostlivosť o srsť je relatívne jednoduchá - pravidelné kefovanie počas obdobia vyvádzania, kozmetické úkony ako čistenie uší a zubov, a občasné skrátenie pazúrov. Kúpania sa odporúča robiť iba podľa potreby, aby sa nezničila prirodzená koža a srsť.

Zdravie a genetika

Appenzellský salašnícky pes je všeobecne zdravé a odolné plemeno s dobrou dlhovoekosťou. Medzi najčastejšie plemenné problémy patria dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia očí (napr. šedý zákal), srdcové vady a neskoršie kožné problémy. Zodpovedný výber chovných jedincov a prísne chovateľské predpisy sú dôležité na minimalizáciu dedičných chorôb. Priemerná cena šteniat s dvomi očkovaniami a primeraným zdravotným zabezpečením sa často pohybuje okolo 1 000-1 200 EUR, pričom výdavky na chov môžu byť vyššie než samotný predaj šteniat.

Krmenie a výživa

Pri výžive je potrebné zabezpečiť kvalitné bielkoviny, tuky a sacharidy primerané veľkosti a aktívnosti psa. Dospelý jedinec zvyčajne dostáva dve dávky denne v závislosti od aktivity a veku. Dôležitá je aj podpora kĺbov glukosamínom a chondroitínom; omega-3 a omega-6 mastné kyseliny prospievajú zdraviu kože a srsti. Niektorí majitelia volia vyvážené granuly alebo BARF stravu, pričom dôležitá je rovnováha a kontrola telesnej hmotnosti, aby nedošlo k torzii žalúdka a iným problémom súvisiacim s nadmerným príjmom energie.

Životné podmienky a socializácia

Najlepšie sa aplikuje v prostredí vidieka alebo predmestí; v mestskom prostredí môže byť príliš aktívny a potrebuje veľa výbehu a duševnej stimulácie. Socializácia je kľúčová - šteňatá by mali mať kontakt s ľuďmi a inými zvieratami už od útleho veku, inak môžu byť introvertné alebo nadmerne opatrné. Je dôležité zabezpečiť, aby pes mal „svoje ľudí“, s ktorými trávi veľa času, a aby mal vykonávanie pracovných úloh a hier ako sú športy, ktoré naplnia jeho energiu.

Porovnanie s inými švajčiarskymi salašníckymi psami

Appenzellský pes je kompaktnejší a živší než Bernský salašnícky pes a Entlebuchský salašnícky pes; zároveň je ľahší než Veľký švajčiarsky salašnícky pes. Jeho výška a hmotnosť mu umožňujú byť aktívnym a obratným pastierskym a strážnym psom, ktorý zvláda rôzne úlohy na dvore aj v teréne.

Tabuľka: základné údaje o plemene

Praktické poznámky pre chov a vlastnenie

Chov plemena vyžaduje zodpovednosť a mieru rešpektu k potrebám psa. Správne vedenie, pravidelný výcvik a aktívny životný štýl sú kľúčové. V prípade záujmu o plemeno kontaktujte zodpovedných chovateľov a dbajte na zdravie rodičovských zvierat a šteniat - malé percento schválených chovných jedincov v rokoch 1963 až 2012 ukazuje, že zdravie a genetika sú prioritou.

tags: #appenzellsky #salasnicky #pes #hnedy