Appenzellský salašnický pes môže byť celoročne vonku: ako ho chovať, čo očakávať a ako sa starať cez zimu

Je to spoločenský pes, živý, veselý a učenlivý, sebavedomý a nebojácny, ale trochu nedôverčivý voči cudzím ľuďom, nepodplatiteľný strážca. Vzhľadom na svoj pôvod a minulosť, keď bol pracovným psom, ktorý sa často musel rozhodovať sám, pretože nemohol čakať na povel človeka, je veľmi samostatný a jeho výchova nie je najľahšia. Nie je preto vhodný pre úplných začiatočníkov, ktorí nemajú žiadne predchádzajúce skúsenosti. Appenzellský ovčiak nepatrí natrvalo do koterca, nieto ešte do búdy na reťazi - tak by z neho najľahšie vyrástol agresívny pes. Naopak, nevyhnutný je úzky kontakt s majiteľom a členmi jeho rodiny - je skvelé, ak môže byť s jedným z nich stále alebo takmer stále. Veľmi potrebná (možno ešte viac ako pri iných švajčiarskych salašníckych psoch) je včasná a čo najrozsiahlejšia socializácia. Nesocializovaný pes nemusí byť stopercentne nekonfliktný s inými psami, a tomu by sa malo predchádzať. Dobre vychovaný a.s.p. je milý, priateľský a absolútne spoľahlivý spoločník človeka. Je veľmi aktívny. Miluje a potrebuje možnosť vykonávať nejaké fyzické a duševné aktivity - môže to byť napríklad výcvik záchranárskych prác so psom, poslušnosť, agility, frisbee, flyball a podobne, pri ktorých uspokojí svoju túžbu po pohybe a precvičí si obratnosť, rýchlosť a inteligenciu. A.s.p. je vhodným psom pre športovo založených majiteľov - napr. milovníkov diaľkovej turistiky, ktorí si na ňu dokážu nájsť dostatok času. Výška je 52 - 56 cm u psov a 50 - 54 cm u sučiek (s toleranciou +/- 2 cm u oboch pohlaví).

Tvar, srsť a základné exteriérové znaky

K dĺžke trupu ako 9 : 10; hlava zodpovedá veľkosti telа a je mierne klinovitá. Nosová časť by mala byť rovná, nos by mal byť čierny u čiernych exemplárov, hnedý u havanských exemplárov (farba havanskej cigary) a čo najtmavší. Pysky by mali byť suché a priliehať k čeľustiam a zubom. Okraje by mali byť čierne v prípade čiernej základnej farby a najlepšie tmavohnedé v prípade havanovo hnedej farby. Kútiky úst nie sú nápadné, čeľuste a zuby musia byť silné, najmä spodná čeľusť. Ňufák by mal byť taký silný, aby pri pohľade zboku nebol špicatý. Vyžaduje sa úplný a pravidelný nožnicový skus, ale toleruje sa aj štipľavý skus. Úplný chrup je žiaduci, ale jeden chýbajúci alebo dvojitý 1. premolár (P1) a chýbajúce 3. krk je skôr krátky, silný, suchý. Telo musí byť robustné, kompaktné. Chvost musí byť vysoko nasadený, silný, primerane dlhý a husto osrstený. Spodné partie sú o niečo dlhšie. Hruď je široká a hlboká, takže siaha až po lakte. Predhruď by mala byť výrazná, vrchol hrudnej kosti by mal pri pohľade zboku zreteľne vyčnievať pred predný okraj ramenného kĺbu. Hrudná kosť siaha pomerne ďaleko dozadu; na pomyselnom priečnom reze má hrudník oválny tvar. Pri lokomócii je činnosť hrudných končatín výdatná (ich "predlaktie" je ďaleké) a panvové končatiny sú zdrojom silného hnacieho impulzu vpred (odrazu).

Základné sfarbenie srsti môže byť čierne alebo havanovo hnedé s prednostne symetrickým pálením a bielymi znakmi. Malé trieslovinové znaky sú nad očami, na lícach, na prednej strane hrudníka (vľavo a vpravo, približne na úrovni ramenných kĺbov) a na nohách, pričom trieslovinové sfarbenie je vždy medzi základnou čiernou alebo havanskou hnedou a bielymi škvrnami. Biela "náprsenka" sa tiahne bez prerušenia od brady cez hrdlo až po hruď. Všetky štyri labky a koniec chvosta sú tiež biele.

Podmienky výchovy a spoločenské nároky

Medzi chyby patrí nedostatočný pohlavný výraz (sekundárne pohlavné znaky nie sú dobre vyvinuté, takže na prvý pohľad nie je možné určiť, či ide o psa alebo o sučku), dlhý obdĺžnikový tvar tela, nesúrodá stavba tela, jemná alebo príliš hrubá kostra, nedostatočné osvalenie, veľmi ťažká alebo veľmi ľahká hlava, vrcholový mozog, príliš prudký stop, príliš dlhý pysk, príliš krátka, úzka alebo špicatá, iný ako rovný nosový chrbát, príliš veľké (voľné) pysky, chýba viac ako jeden prvý premolár (P1), líca príliš naklonené nabok, oči okrúhle, vypuklé alebo svetlé, uši príliš malé, príliš veľké, veľmi vysoko alebo veľmi nízko nasadené, chrbát výrazný (konkávny) alebo "konkávny".

Kaprovité (oblúkovité ako u kaprovitých rýb) a ďalšie anomálie sú vylučujúce chyby; podobne aj extrémna výška či nízka stavba tela. Agresivita je u tohto plemena neprípustná a je považovaná za jednu z chýb pri zaraďovaní do chovu. Appenzell je vynikajúci aportér, popri svojej hravej a veselej povahe sa ľahko učí, rád pláva.

Výchova, socializácia a vzťah s rodinou

Je to spoločenský pes, ktorý potrebuje úzky kontakt s majiteľom a členmi rodiny. Pre jeho dobrú povahu je nevyhnutná včasná socializácia; nesocializovaný pes nemusí byť nekonfliktný s inými psami a vyhýbať by sa mu mali konflikty. Bernský salašnícky pes je priateľský a spoľahlivý spoločník, svojmu domovu a rodine zostáva veľmi oddaný, no voči cudzím ľuďom býva spočiatku nedôverčivý a vyžaduje si čas, kým mu dôveru prejaví.

Pre svojho majiteľa je dôležité budovať dôsledný, ale priateľský a citlivý prístup. Prístup by mal byť taký, aby pes cítil istotu a bezpečie, bez drilu alebo krutosti, ktoré by mohli poškodiť jeho charakter. Bernský salašnícky pes potrebuje pravidelnú spoločnosť a aktivity, aby zostal vyrovnaný a šťastný. Možný je aj špeciálny výcvik - napríklad záchranársky či kynologický, no vždy s dôrazom na pozitívne posilňovanie a trpezlivosť.

Celoročný výbeh vonku: čo potrebuje pes na celý rok

Ak ho chováte celoročne vonku, potrebujete zateplenú búdu a pravidelné vychádzky, pretože pes miluje pohyb a potrebuje fyzickú aktivitu aj mimo sezóny. Búda musí byť dostatočne veľká, postavená na nožičkách, aby sa drevo nedotýkalo zemného vlhka, a mala odnímateľnú strechu na ľahšie čistenie. V zime je vhodné búdu čiastočne chrániť dekou alebo matracom a vchod zakrývať, aby sa do nej nedostal studený vietor. Búda by mala byť zateplená a umiestnená na tienisté miesto s bezpečným oplotením.

Pre vonkajší pobyt je dôležité, aby pes mal dostatočnú energetickú výživu. V mrazoch je potrebné zvýšiť krmívnu dávku, pretože psovi sa výrazne zvyšuje energetická potreba na termoreguláciu. So srstou súvisí aj starostlivosť počas pĺznutia - pravidelné česanie a kartáčovanie, a v období pĺznutia ešte častejšie. Kúpanie je vhodné iba 3-4 krát do roka; v prípade zablatenia stačí osprchať labky a brucho. Srsť netreba zbytočne strihať; nechajte ju prirodzene vyrásť, aby pes mohol efektívne izolovať.

Labky si vyžadujú špeciálnu starostlivosť - posypová soľ v zime môže poškodiť labky, preto je vhodné používať vazelíny, krémy alebo neparfumovanú Indulonu na ochranu. Po každej prechádzke je potrebné umyť soľ z labiek a osušiť ich. Obľúbené sú aj topánočky pre psov v prípade zranení labky alebo nadmerného namáhania. Dôležité je tiež kontrolovať misku s vodou - v mrazoch sa môže voda ľahko zatuhnúť, preto sú vhodné elektricky vyhrievané misky.

Výchova a výživa v rôznych prostrediach

S bytovými psami býva situácia často iná - menej pohybu a menej energie, čo môže viesť k nadmernému priberaniu. Preto je vhodné obmedziť maškrty a zvážiť menej kalorickú stravu, spolu s doplnkami na imunitu a kĺby. Pre psov chovaných vonku je potrebné zabezpečiť dostatočný priestor na výbeh a pravidelné prechádzky cez celý rok. V zimných mesiacoch je vhodné doplniť imunitu a zabezpečiť správnu hydratáciu aj v extrémnych podmienkach.

Tipy pre majiteľov a praktické odporúčania

• Výchova vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť a citlivý prístup; pes potrebuje silnú citovú väzbu na domov a ľudí.
• Pri privykaní na zimné podmienky začnite ešte pred príchodom zimy - psovi pripravte teplé, suché a bezpečné prostredie.
• Zateplená búda, vhodné oblečenie a reflexné prvky zvýšia bezpečnosť pri prechádzkach v tme.
• Pre všestrannú aktivitu a zdravý vývoj vyberajte pesovi vhodný šport alebo zameranie: výcvik, plávanie, agility či frisbee.
• Dbajte na kvalitu srsti a pravidelné navštevovanie veterinára, najmä ak hrozí problémy s kĺbmi alebo dýchacím systémom.

Historické a pôvodné poznámky o plemene

Bernský salašnícky pes je dlhosrstý, trojfarebný veľký pes, harmonického a vyrovnaného vzhľadu a ladných pohybov. Je to plemeno s bohatou históriou, ktoré bolo pôvodne používané na pasenie dobytka a stráženie hospodárstiev v Švajčiarsku. Po stáročia sa zapriahal do rôznych úloh, vrátane dopravy mlieka do syrárne. Z hľadiska povahy je priateľský, sebaistý a veľmi spoľahlivý, no k cudzím ľuďom môže byť nedôverčivý, čo je prirodzené vzhľadom na jeho strážne pudy.

Hlavné charakteristiky a dôležité vedenie exteriéru a chovu sú zdôraznené aj v plemenných popisoch. Búda a prostredie treba prispôsobiť veľkosti psa a zabezpečiť optimálne podmienky na celoročný pobyt vonku, ak je to zámer majiteľa. Krušnožby, kartáčovanie, starostlivosť o zuby a uši, ako aj dohľad nad očami a celkovou hygienou srsti sú súčasťou bežnej starostlivosti.

Špeciálne poznámky k spájaniu plemien a poradia chovu

Keď si predstavíte porovnanie s inými salašníckymi psami, Appenzellský ovčiak vyžaduje najvýnimočnejšiu socializáciu a dlhodobý kontakt s rodinou. Všeobecne platí, že zvieratá chované bez kontaktu s ľuďmi môžu byť menej konfliktné, no zároveň menej spoľahlivé ako spoločníci so stabilnou sociálnou základňou. Vhodnosť pre dvor a vonkajšie prostredie závisí od teploty, srsť a schopnosti psa zvládať mrazy.

Bernský salašnícky pes môže byť celoročne držaný vonku s podmienkou, že bude mať k dispozícii zateplenú búdu a že energie potreba pre termoreguláciu bude kompenzovaná kvalitnou stravou. Bude tiež potrebovať pravidelné prechádzky a sociálne kontakty. Pri výbere plemena je dôležité zvážiť aj veľkosť psa a jeho potrebu voľnosti, ktorá je typická pre pastierske psy.

Objavte ďalšie zaujímavé články, ktoré by vám mohli uniknúť! Pravidelne pre vás vyberáme to najzaujímavejšie - inšpiratívne príbehy, užitočné tipy aj aktuálne dianie, ktoré stojí za vašu pozornosť.

tags: #appenzellsky #salasnicky #pes #celorocne #vonku #moze