Anglický farbiar, známy aj ako bloodhound, je starobylé plemeno psa, ktoré patrí do skupiny duričov a farbiarov. Je považovaný za psa s najlepším čuchom spomedzi všetkých plemien a je nenahraditeľným pomocníkom pri sledovaní pachových stôp. Jeho meno, "bloodhound", symbolizuje pachovú stopu poranenej zveri, ktorá je predmetom jeho najvyššieho záujmu a poslania. No zároveň symbolizuje aj psa najlepšej a najčistejšej krvi.
História tohto fascinujúceho plemena siaha hlboko do minulosti. Predpokladá sa, že bloodhound vznikol zo starobylého svätohubertského psa, ktorého do Európy priviezli vojaci bojujúci v križiackych výpravách. Priame vyšľachtenie sa pripisuje ardensským mníchom z opátstva sv. Huberta v dnešnom Belgicku, ktorí tieto psy chovali v relatívne čistokrvnej podobe už od 7. storočia. Psy podobné týmto však existovali už dávno pred križiackymi výpravami. Na jednej babylonskej hlinenej tabuľke, stará asi 2 000 rokov pred n. l., ako aj v rukopise z doby 55 rokov pred n. l., sú popísané psy so záhybmi kože na krku a s výborným nadaním pre čuch.
V 11. storočí priviedol Viliam I. Dobyvateľ tieto psy do Anglicka, kde sa ich chov rozvíjal nezávisle po celé stáročia. V stredoveku boli obľúbeným plemenom francúzskych kráľov a šľachty. Svoje využitie našli nielen pri love vysokej zveri, ale aj pri sledovaní pytliakov, zločincov, zbehnutých otrokov a stratených detí. Vďaka svojim výnimočným stopárskym schopnostiam sa stali široko ďaleko najcennejšími duričmi. V súčasnosti je toto plemeno chované po celom svete a využíva sa nielen ako spoločník do rodiny, ale aj ako poľovný pes na sledovanie koristi či ako policajný pes pri vyhľadávaní osôb.
Vzhľad a stavba tela
Anglický farbiar je veľký a ťažký pes, mohutnej stavby tela. Výška psov v kohútiku sa pohybuje okolo 63 - 69 cm, suky merajú 58 - 63 cm. Hmotnosť dospelého psa sa pohybuje medzi 36 až 50 kg. Jeho pohyb je majestátny. Hlava je výrazná a mohutná, s množstvom voľnej kože a vrások, najmä na čele a lícach. Tmavé, menšie oči majú spúšťacie dolné viečka a viditeľnú ružovú spojivku, čo im dodáva melancholický výraz. Uši sú veľmi dlhé, nízko nasadené a siahajú minimálne po nos. Srsť je krátka, hustá a na tele tvrdá, zatiaľ čo na hlave a ušiach je jemnejšia a hodvábnejšia. Prípustné sú rôzne sfarbenia: čiernohnedočervená, tmavohnedá alebo červená. V minulosti sa vyskytoval aj biely variant, známy ako talbot.
Povaha a temperament
Napriek svojmu názvu "krvavý pes", ktorý môže evokovať agresivitu, je anglický farbiar vo svojej podstate dobromyseľný, mierumilovný a mimoriadne priateľský voči všetkému živému. Je absolútne neagresívny voči človeku a po vystopovaní koristi má sklon sa s ňou spriateliť. Má rád ľudí a v jeho povahe nie je ani stopa po agresivite. Je to veľmi pokojný a rozvážny pes, no zároveň dokáže byť aj veľmi živý. Vyžaduje si citlivý a trpezlivý prístup. Je trochu tvrdohlavý a nerád sa podrobuje výcviku, pretože bol po stáročia vedený k tomu, aby viedol pána po stope, nie naopak. Pre svoju dobrácku povahu nie je vhodný na stráženie.
Anglický farbiar si dobre rozumie s deťmi, inými psami či mačkami, a preto je vhodným spoločníkom do rodiny. Aj keď je mierumilovný, potrebuje dôsledné a spravodlivé vedenie. Pri zlom zaobchádzaní však môže reagovať negatívne a prejavovať agresivitu.
Využitie a nároky
Anglický farbiar je predovšetkým poľovný pes - durič a farbiar. Jeho primárnym využitím je sledovanie a dohľadávanie zveri, a to aj na neuveriteľne veľké vzdialenosti. Jeho čuch je neskutočne dokonalý; dokáže vystopovať aj človeka obutého do gumákov, pričom vníma obrovské množstvo drobných pachových čiastočiek. Dobrý bloodhound dokáže do 18 minút vypracovať ľudskú stopu dlhú 5 km a starú 24 hodín, pričom si nevšíma iné silnejšie pachové stopy, ktoré krížia pôvodnú. Aj dnes je toto plemeno využívané pri stopovaní zveri, ale oveľa viac sa uplatňuje pri vyhľadávaní nezvestných osôb alebo pri práci policajných psovodov.
Pre svoju veľkosť a potrebu pohybu vyžaduje anglický farbiar dostatok priestoru. Najlepšie sa cíti v rodinnom dome so záhradou. Potrebuje dlhé prechádzky a dostatok zamestnania, aby sa nenudil. Okrem toho, kvôli svojej stavbe čeľustí a voľnej koži na papuli, má tendenciu slintať, preto sa odporúča chovať ho skôr vonku. Výcvik je dlhší, pretože bloodhound dozrieva okolo druhého roka života. Napriek svojej občasnej tvrdohlavosti sa však s trpezlivým a pomalým prístupom naučí všetko potrebné.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Krajina pôvodu | Belgicko |
| Obdobie vzniku | Stredovek (od 7. storočia) |
| Pôvodné využitie | Farbiar (sleduje poranenú zver, dohľadáva) |
| Dnešné využitie | Farbiar, spoločník, policajný pes |
| Výška (psi) | 63 - 69 cm |
| Výška (suky) | 58 - 63 cm |
| Hmotnosť | 36 - 50 kg |
| Srsť | Krátka, hustá, tvrdá na tele, jemnejšia na hlave a ušiach |
| Farby | Čiernohnedočervená, tmavohnedá, červená |
Pre svoj špecifický výzor, najmä voľnú kožu a záhyby, môže anglický farbiar trpieť určitými ochoreniami, ktoré sa u psov s hladkou kožou nevyskytujú. Jedným z nich je ektropia - klesanie viečka, kedy je oko exponované a náchylné k podráždeniu a infekciám. V ťažkých prípadoch je potrebný chirurgický zákrok.
