Zrak je pre psov, rovnako ako pre ľudí, dôležitým zmyslom, aj keď v porovnaní s človekom ho využívajú trochu inak. Ako teda psy vidia svet okolo seba? Aké farby rozpoznávajú a ako dobre vidia v tme? A aký vplyv má ich zrakové vnímanie na výber hračiek?
Dlho sa verilo, že psy sú úplne farboslepí a vidia svet len v odtieňoch šedej. Vedecké štúdie však ukázali, že to nie je pravda. Psy skutočne vidia farby, ale ich spektrum je obmedzenejšie ako u ľudí. Psy sú schopní rozlišovať niektoré farby, predovšetkým modrú a žltú. Pes teda nie je úplne farboslepý, ale vidí obmedzený rozsah farieb.
Mnohých majiteľov psov zaujíma, aké farby ich domáci miláčikovia skutočne vidia a či majú obľúbené farebné odtiene. Na rozdiel od ľudí, ktorí vnímajú široké spektrum farieb, psy vidia svet úplne inak. Ľudia majú v oku tri druhy čapíkov, vďaka ktorým rozlišujeme modrú, červenú a zelenú farbu. Psy však majú iba dva druhy čapíkov, čo znamená, že ich farebné videnie je obmedzené.
Modrá - táto farba je pre psa jasne viditeľná a najlepšie ju vníma. Keďže psy nevidia dobre červenú a zelenú, výber farby pelechu pre psa by mal byť založený na farbách, ktoré sú pre nich najvýraznejšie. Ak chcete, aby pes svoj pelech ľahko rozpoznal a cítil sa v ňom bezpečne, odporúčame modrú alebo žltú farbu. Výber správnej farby pelechu pre psa je dôležitý nielen z estetického hľadiska, ale aj pre lepšiu orientáciu vášho psa v priestore.
Psy vidia svet dvojfarebne, na rozdiel od ľudí, ktorí vedia rozlíšiť stovky farebných odtieňov. Veľa hračiek, ktoré pre psov kupujeme, nemá tú správnu farbu. Jasne červenooranžová hračka za kapustové tráve nám pripadá nápadná, ale pre psov je ťažko rozoznateľná od okolia. Fialová na zelenej podkladu by bola vhodnejšia. Pokiaľ chcete vycvičiť psa na hľadanie predmetov podľa farieb, bude to pre neho nesplniteľná úloha, ak tie farby budú potrebné červená a žltá alebo oranžová a zelená.
Psí zrak v tme je oveľa lepší ako ten ľudský. Vďaka vyššie spomínanému usporiadaniu tyčiniek sú psy mimoriadne citliví na pohyb a majú lepšiu schopnosť vidieť v zlých svetelných podmienkach, čo zdôrazňuje ich prispôsobenie na lov a nočnú aktivitu. Hoci psy vidia v tme lepšie ako ľudia, ich schopnosť vidieť na diaľku ostrejšie detaily nie je tak výrazná, čiastočne kvôli menšiemu počtu čapíkov, ktoré sprostredkovávajú farebné videnie a detailné rozlíšenie.
Odhaduje sa, že psí zrak je zhruba 20/75, čo znamená, že to, čo človek vidí jasne na vzdialenosť 75 stôp, vidí pes ostro až z 20 stôp. Táto nižšia rozlišovacia schopnosť je vyvážená lepším periférnym videním, ktoré umožňuje psom detegovať pohyb efektívnejšie ako ľudia, a je doplnená o tapetum lucidum, odrazovú vrstvu za sietnicou, ktorá zosilňuje dostupné svetlo a zlepšuje videnie v šere.
Genetika farby srsti u psov
Pes domáci (Canis familiaris) má zo všetkých domácich zvierat najväčšiu plemennú variabilitu. Väčšina z viac ako 400 plemien však bola vyšľachtená ľuďmi počas posledných dvoch až troch storočí. Šľachtením plemien sa mení okrem charakterových vlastností aj exteriér psa. Sfarbenie srsti ovplyvňuje produkcia dvoch hlavných pigmentov - eumelanínu (hnedý až čierny pigment) a feomelanínu (svetlý až hnedočervený, červený pigment).
Základným pilierom, ktorý ovplyvňuje farbu srsti u psov, je genetika. Existujú rôzne gény, ktoré riadia tvorbu a distribúciu pigmentových buniek (melanocytov) v koži. Rozdielne kombinácie génov spôsobujú rôzne typy sfarbenia srsti - od čistej bielej, cez rôzne odtiene hnedej až po čiernu. Keďže u niektorých psov sa tieto gény „zapínajú“ a „vypínajú“ v rôznych etapách života, môže dôjsť k postupnému zosvetleniu, stmavnutiu či výskytu škvŕn, ktoré neboli viditeľné pri narodení.
Zmeny farby srsti môžu byť spôsobené viacerými faktormi. Dôležitú úlohu tu zohráva aj tzv. hormonálna regulácia. S vekom sa môžu hladiny hormónov meniť, čo sa odráža aj na prejavoch génov pre farbu srsti. Okrem toho sa na zmenách v pigmentácii podieľajú aj vonkajšie faktory - výživa, stres či zdravotný stav psa. Napriek tomu je najväčšia časť zodpovednosti práve v samotnom genetickom „kóde“, ktorý určuje, či srsť zostane jednoliata, alebo sa v priebehu života výrazne zmení.
Merle zafarbenie
V jednom z minulých článkov venovanom border koliím sme sa stretli s pojmom Merle zafarbenie. Jedná sa o farebnú variáciu, ktorá je v posledných rokoch u psov niektorých plemien veľmi populárna. Psíkovia takto vyfarbení sú veľmi atraktívni a na prvý pohľad pekní. Merle zafarbenie má niekoľko rozličných farebných variet. Najtypickejšia, ktorú stretávame na uliciach a v parkoch bude pravdepodobne blue merle. A jej nositeľom je pes, ktorého pôvodná základná farba je čierna. Fŕkance merle sú tu v rôznych tónoch šedej farby, ktorá ide aj do modra. Obvyklým znakom, sprevádzajúcim merle havinov, je špecifické sfarbenie očí. Určite už ste stretli psíka, ktorý má jedno oko hnedé a druhé modré. Modrú môže mať aj iba nejakú časť dúhovky.
Najväčší problém môže nastať, ak skrížime dvoch merle jedincov. Podľa štatistík môže až 25 % ich potomkov byť dominantní homozygoti, čo je jedinec, ktorého obe alely pre gén farby sú rovnaké. K postihnutiu sluchu dochádza vďaka tomu, že bunky vnútorného ucha neobsahujú potrebný pigment, ktorý je veľmi dôležitý pre schopnosť "počuť". Toto postihnutie môže zasiahnuť jedno ucho alebo obidve. Vrodené chyby očí sú ďalšou častou poruchou homozygotov. Od ľahkých porúch s videním až po úplnú slepotu alebo iné poškodenie očí. Veľké nebezpečenstvo poskytujú psy so skrytým mramorovaním, u ktorých sa voľným okom nedá odhadnúť, či ide o merle zafarbenie. Jedná sa hlavne o krémové alebo zlaté až červené odtiene. Preto je veľmi vhodné u chovných jedincov vykonať genetické testovanie pre vylúčenie neskorších zdravotných problémov.
Zmeny farby srsti pri dospievaní
Nie každý pes si zachová farbu srsti, s ktorou sa narodí. Niektoré plemená psov sú známe tým, že počas dospievania alebo dokonca v dospelosti postupne menia zafarbenie srsti.
Medzi plemená, ktoré menia farbu srsti, je jedným z najikonickejších rozhodne dalmatín. Šteniatka tohto plemena sa totiž rodia čisto biele, bez jediného fliačika. Ich typické čierne alebo hnedé škvrny sa začínajú objavovať až o niekoľko týždňov neskôr a postupne získavajú svoj typický vzor, vďaka ktorému sú dalmatíny tak ľahko rozpoznateľné.
Ďalším príkladom je kerry blue teriér. Šteniatka kerry blue teriéra sa rodia s tmavosivou či dokonca čiernou srsťou. S pribúdajúcim vekom začína srsť postupne blednúť, často sa farba ustáli na typickom „modrastom“ nádychu. Tento proces môže trvať až do dospelosti a výsledkom je srsť, ktorá je u každého jedinca mierne iná.
Podobné javy možno pozorovať aj u pudlov, konkrétne pri niektorých farebných variantoch, ako je napríklad strieborný (silver) pudel. Pudle, ktoré majú v génoch predispozíciu pre „strieborné“ sfarbenie, sa totiž môžu narodiť s tmavou srsťou (často čiernou), no v priebehu prvých dvoch rokov života začnú postupne blednúť a ich srsť získa charakteristický strieborný odtieň.
Medzi plemená, ktoré prejdú tzv. „striebristým“ procesom, patrí aj bedlington teriér. Ten sa síce sprvu môže javiť ako tmavosivý, no nakoniec nadobudne takmer belavú, mäkkú a zvlnenú srsť, ktorá pôsobí vyslovene elegantne. Ďalším často spomínaným plemenom je lhasa apso. Niektoré jedince sa môžu narodiť s tmavou srsťou a neskôr sa ich srsť radikálne prefarbí, niekedy až k zlatistému alebo krémovému odtieňu.
Dôležitosť výživy a starostlivosti
Aj keď o sfarbení srsti rozhoduje predovšetkým genetika, majitelia psov môžu kvalitou starostlivosti prispieť k tomu, aby ich zvieratá zmeny farby srsti zvládali čo najlepšie.
Pri výbere hračiek pre psov je dôležité uprednostniť farby, ktoré sú pre nich ľahko rozpoznateľné, ako sú modrá a žltá, čo podporí ich záujem a interakciu s nimi. Hračky v týchto farbách môžu byť pre psov atraktívnejšie a lepšie viditeľné, zatiaľ čo červené a zelené môžu vo vonkajšom prostredí splývať s pozadím.
Vďaka lepšiemu pochopeniu psieho zraku vieme, ako naše psy vnímajú svet okolo seba, a tak môžeme prispôsobiť ich prostredie a aktivity tak, aby im boli čo najpríjemnejšie a zaujímavejšie. Napríklad pri hraní a cvičení vonku je dobré voliť miesta, kde budú hračky pre psa dobre viditeľné, čo môže zvýšiť jeho záujem o hru a podporiť jeho aktivitu.
Je dôležité si uvedomiť, že každý pes je jedinečný a jeho zrakové schopnosti sa môžu líšiť nielen medzi plemenami, ale aj medzi jednotlivcami. Niektoré psy môžu mať prirodzene lepší zrak ako iné, čo môže byť dôsledkom genetiky, veku alebo zdravotného stavu. Okrem výberu vhodných hračiek je tiež dôležité pravidelne kontrolovať zdravie očí vášho psa. Známky ako sú začervenanie, výtok, zakalené oči alebo zdanlivé problémy so zrakom by mali byť dôvodom pre návštevu veterinára.
---
Upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku majú len informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie alebo liečbu veterinárnym lekárom. V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa (náhle zvracanie, hnačka, apatia, keď psík zje niečo, čo by nemal, a pod.), alebo špecifických otázok ohľadne starostlivosti a výcviku mimo oblasti výživy a našich produktov, odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka (váš veterinár, tréner psov, chovateľ konkrétneho plemena a pod).