Ako naučiť psa nezavýjať a byť sám doma

„Máme nového psíka, nevie si v byte zvyknúť, stále zavýja a susedia nás preklínajú,“ nejeden psíčkár túto vetu počul alebo povedal. Ak máte v byte psa od šteniatka, isto je to jednoduchšie, ako učiť novým podmienkam staršieho psa. Skúsenosti mi však ukázali, že každý pes je iný a na každého platí niečo iné.

Keď som si pred tromi rokmi zobrala psa z útulku, jeho „dočaskárka“ mi tvrdila, že byť v byte bez nej zvláda a nebude to žiaden problém. Realita bola iná. Vopred nepripravená na túto situáciu som teda od začiatku prechádzala všetky diskusné fóra, prečítala všetko, čo sa dalo, radila sa so šéfkou útulku, veterinármi, v zoo obchodoch aj so psíčkármi. Už-už som bola pripravená kúpiť obojok s ultrazvukovými alebo inými výbojmi, aby ho to prinútilo prestať štekať. K tomu našťastie neprišlo, a preto sa rada podelím o veci, ktoré na rozdiel od tých vyššie spomenutých, v tomto období fungovali. Nikdy nie však len jedna z nich, skôr kombinácia viacerých, sama som na to prichádzala postupne.

V úvode nepomáhalo nič, ani meditačná hudba. Pred časom sa na mňa obrátila kamarátka, že jej kolegyňa má nového psa a podobný problém. Rada č. 1, ktorú si prečítate na všetkých diskusných fórach, vo všetkých knihách a poradia vám ju aj psíčkári či veterinári. Áno, pes sa potrebuje vybehať, vybúriť, unaviť. Za jeden z najdôležitejších bodov to napriek tomu považujem, len nečakajte, najmä na začiatku, že bude stačiť len to. Odporúčam zaviesť pravidelnosť. Vyvenčený pes, šťastný pes.

Všetko je to o čase, ktorý psovi venujeme - pravidelné venčenie, nové podnety, časté prechádzky, výlety, stretávanie sa s inými psami - to všetko je dôležité, či je pes v byte, dome alebo na dvore.

Keď váš pes vie, že obliekanie bundy, branie kľúčov a nejakej tašky znamená, že sa niekam ide, nemôžete mu to ukazovať pred odchodom do práce. Nemôže si myslieť, že idete niekam bez neho. A tak sa obliekajte, aby vás nevidel, dajte si kabelku k dverám, rovnako ako kabát a bundu, topánky si obujte až vonku. Budete si možno pripadať hlúpo, ale stojí to za to. Keď máte väčší byt, je šanca, že z jeho obľúbeného miesta vás neuvidí kráčať k dverám, keď však máte menší byt ako ja a váš odchod jasne vidí, o to je to dôležitejšie. Mnoho ľudí mi potvrdilo, že to robia a že ich psi sú v pohode. Samozrejme, keď ich samota nestresuje, lúčte sa ostošesť. Myslite však na to, že váš „vystresovaný“ pes si časom toto lúčenie spojí s vašim odchodom a bude to pre neho len horšie. Proste sa pokojne pohybujte po byte, neponáhľajte sa, robte veci, akoby ste nikam nešli, niečo si hmkajte alebo mu pokojným hlasom hovorte, že sa za chvíľku vrátite.

Pamätám si na to, ako som na začiatku hneď po zobudení tŕpla, že ma to opäť čaká. Bola som tak v strese, že keď odídem, znova začne to zavýjacie peklo, že sa mi chcelo až plakať a bolo to zo mňa určite cítiť. Nervózny pes, nervózny majiteľ, zlá kombinácia. Psi to cítia. Ak si ľahne a nebude stále behať okolo dverí, je to dobré znamenie.

Ďalšia z najčastejšie spomínaných rád, bola: „Nechajte mu niekde v byte jeho hračku, obľúbenú veci či dokonca tričko, aby vás cítil. Alebo po byte rozmiestnite niekoľko granúl či pamlskov.“ V našom prípade, najmä zo začiatku, nefungovalo nič. Keď bol Flash v strese, nič si nevšímal, granulky pohltal za 5 sekúnd a už znova riešil, že je sám. Avšak vyskúšajte, aspoň na chvíľku ho to zabaví.

Do tohto momentu ste stále v byte. Najväčší zlom v mojom snažení nastal po objavení aplikácie Alfred. Dovolím si tvrdiť, že mi to zmenilo život. Samozrejme, pokukovala som už dlhšie po nejakej kamere, ale tie kvalitnejšie neboli práve najlacnejšie. Túto aplikáciu si len nainštalujete do dvoch telefónov - ten, ktorý máte so sebou slúži ako „viewer“ a ten, čo je doma ako kamera (odporúčam mať napojené na elektrinu, nonstop snímanie priestoru veľmi vybíja mobil). Môžete sledovať live jeho pohyb po byte a počujete ho (odporúčam zvoliť miesto, z ktorého ho budete najlepšie vidieť, smerom k dverám alebo proste také, ktoré bude vyhľadávať). Podľa jeho správania budete vedieť, či má tendenciu utekať k dverám, či leží a zavýja alebo zbesilo behá po byte, či nebodaj niečo trhá alebo kúše od stresu. A ak ho aj nemôžete sledovať v práci stále, príde vám notifikácia aj s nasnímaním zmeny pohybu. Preto ak napríklad na kamere uvidíte, že hneď po vyjdení z bytu pribehne dverám, znamená to, že nepochopil, čo sa deje. Nepochopil, že ste odišli. Takto môžete sledovať, čo váš pes robí.

Ďalšia rada, ktorá naozaj funguje. Po večeroch alebo cez víkend trénujte odchody a príchody - choďte (hoci len na chodbu alebo aj o poschodie nižšie) na minútu a potom sa vráťte. Potom to zvýšte na 2, 5, 10 minút. Časom choďte nakúpiť na pol hodinu až hodinu, potom do kina na 2-3 hodiny až to postupne natiahnete na celý pracovný čas.

Rada, ktorú som dostala až neskôr je: „Nevstupujte do bytu vtedy, keď zavýja alebo šteká.“ Nemôže si totiž myslieť, že keď bude štekať, privolá vás. V jednom takom momente, keď štekanie a zavýjanie nechcelo prestať, som už zúfalá zabúchala na dvere. Samozrejme, mojim cieľom nie je ho strašiť, videla som však na kamere, že to zaúčinkovalo, na chvíľu prestal a od dverí sa vzdialil.

Keď ho po príchode zoberiete na prechádzku, bude najšťastnejší. To, čo platí pri odchode, platí aj pri príchode. Nevítajte sa s ním veľkým objímaním. Stále buďte v pohode, akoby sa nič nedialo. Bude aj on.

A bonusová rada - „nezaspite na vavrínoch“. Neznamená totiž, že ak sa to raz naučí, máte vyhraté. Pretože ak sa stane, že ho napríklad budete môcť brávať do práce alebo jednoducho niekoľko týždňov či mesiacov nebude v byte sám, odvykne si. Zabudne, že je to v poriadku a že sa za pár hodín vrátite. Rovnako buďte obozretní pri zmene bývania. Všetci odborníci vám však potvrdia, že v prvom rade treba byť trpezliví. Na začiatku to môže trvať aj 1-2 mesiace, ako v našom prípade.

Prečo pes zavýja?

Zavýjanie je prirodzený spôsob dorozumievania, ktorým komunikujú psy medzi sebou, ale tiež s ľuďmi. Niektoré psie plemená využívajú túto formu dorozumievanie častejšie ako iné. Netreba zabúdať, že takýto zvukový prejav zdedili od svojich predkov vlkov. Pravdou nie je ani to, že väčšie psy vyjú viac ako malé. Hoci je pravda, že mnohé strážne psy či poľovnícke psy majú tendenciu zavýjať viac ako malé bytové psy. Dôvody vytia sú však rozdielne.

Najčastejšie príčiny zavýjania:

• Samota a získavanie pozornosti: V situácii, keď pes vyje v čase, keď nie ste doma, ste v práci alebo len idete vyhodiť smeti, zavýjanie je prejavom smútku, stresu alebo úzkosti z odlúčenia. Pes je totiž fixovaný na majiteľa. Problém sa týka predovšetkým mladých psov, často v šteňacom veku, ktorí na odlúčenia nie sú naučení a môže sa u nich vyvinúť až separačná úzkosť.
• Komunikácia s inými psami: Pes vytím reaguje na zvuk iného psa. V takomto prípade je možné psa utíšiť len naučenými povelmi a správnou výchovou. Ide totiž o impulzívnu reakciu, ktorá je psovi úplne prirodzená.
• Okolité zvuky: Príčinou zavýjania môžu byť taktiež iné zvuky, nielen štekanie či vytie iného psa, napríklad hudba, zvuk sirény, klaksón auta alebo ultrazvukové tóny, ktoré človek nepočuje.
• Nebezpečenstvo a varovný signál: Pudová vlastnosť, ktorá súvisí so strážením stáda, majetku a majiteľa. Pes zavýja často vtedy, ak vníma vôkol seba nebezpečenstvo, napríklad cudziu osobu či psa. Zavýjaním teda signalizuje, že v jeho revíri vníma votrelca.
• Bolesť, zranenie, ochorenie: Vytie môže byť v niektorých prípadoch príznakom, že psa niečo bolí.

Rady, ako odnaučiť psa zavýjať

Ak sa vytie u psa objavuje a ide o neželaný jav, základom je, aby majiteľ vedel, ako k zvieraťu pristupovať správne a zároveň nepriamo nepodporovať takéto jeho správanie. Podstatou nie je ignorovať samotný problém, ale neželané správanie psa.

1. Ignorujte zavýjanie: Ak pes zavýja v čase vašej neprítomnosti alebo zavýja priamo pred vami či v noci, keď sa dožaduje pozornosti, počuje iného psa alebo reaguje iný podnet, podstatné je, aby ste psa v čase, keď vyje, ignorovali. To isté platí o tom, ak začnete na psa kričať, aby prestal, takéto reakcie môžu psa len podnecovať. Samozrejme, iné je, ak máte psa v rodinnom dome a on vytím reaguje na votrelca na pozemku. Nie vždy to musí byť zlodej, pokojne to môže byť susedova mačka, ježko v tráve alebo iný pes. Zavýjanie v noci býva často spôsobené externými podnetmi, pričom niekedy môže byť zavýjanie opodstatnené.
2. Odmeňte psa za ticho: V prípade, že vytie psa odignorujete, počkáte si, kým bude ticho. Až následne mu začnete venovať pozornosť a odmeníte ho chutným pamlskom. Ak pes začne zavýjať, rozhodne mu nevenujte pozornosť a odmeňte ho za ticho, keď nevyje, nešteká a nekňučí.
3. Naučte psa povel „ticho“: Jedným z možných riešení tejto situácie je tiež to, že psa naučíte povelom na „ticho“ a „štekaj-zavýjaj“. Ak psa naučíte tieto príkazy, keď bude zavýjať a vy mu dáte povel, aby bol ticho, ktorý následne odmeníte, vedzte, že zavýjanie sa ľahko odstráni.
4. Venujte psovi dostatok času: Nezabúdajte na to, že pes má svoj denný režim, počas ktorého sa dožaduje socializácie a aj ľudskej spoločnosti. Venujte vášmu psovi dostatok času, pred vaším odchodom ho nezabudnite pomaznať a vyvenčiť, skúste sa s ním zahrať a unaviť ho trocha.
5. Učte psa samostatnosti: Je dôležité, aby sa pes učil samostatnosti a dokázal tráviť čas aj sám so sebou. Netreba vyhovieť všetkým manierom vášho domáceho miláčika. Či ide o psa žijúceho v byte alebo na pozemku rodinného domu.
6. Zamestnajte psa hračkami: Zavýjanie z nudy nebýva také zriedkavé, no prirodzene, ak pes má čo robiť, takéto hlasité prejavy nemusia prísť na program dňa. Pokiaľ psa nechávate doma samého, zabezpečte mu dostatok hračiek, pokojne aj zaujímavé interaktívne hračky, ktoré zamestnajú jeho hlavu a budú stimulovať jeho mozog. Zároveň sa vďaka hračkám vyvarujete toho, že unudený pes môže mať úzkostlivé stavy a uchyľovať sa k deštruktívnemu správaniu, čo si odnesie sedačka, koberce alebo vankúše.
7. Základný tréning poslušnosti: Začínajte s tréningom poslušnosti, základnými povelmi, ako „sadni, ľahni, k nohe, miesto, aport, štekaj“ a mnoho ďalších povelov. Vďaka tomu je pes omnoho ovládateľnejší a disciplinovanejší. Hneď ako sa začne prejavovať štekotom alebo zavýjaním, máte možnosť jeho aktivitu prerušiť iným povelom, ktorý už ovláda. Nemá zmysel psa verbálne a už vôbec nie fyzicky trestať, keď ani netuší, čo spravil zle.
8. Použitie elektronického obojka: Jednou z možností je použite elektrického obojka proti vytiu a štekaniu. Vďaka správne načasovaným impulzom dokážete psovi dať najavo, že pokiaľ takto bude konať, dostaví sa pocit, ktorý mu nebude príjemný.

Ako naučiť psa byť sám doma?

Najčastejším problémom je, že pes zavýja alebo šteká v čase neprítomnosti majiteľa. Dôvodom takéhoto správania je stres zo samoty, obavy či úzkosť. Separačná úzkosť u psov patrí k obsedantno-kompulzívnym poruchám, čo u psov znamená nerozvážne alebo nezmyselné konanie. Takéto anomálie v správaní sa prejavujú práve vytím, štekaním alebo deštruktívnym správaním. Častejšie sa objavuje u bytových psov, no výnimkou nie sú ani psy žijúce vonku a v kotercoch. Podstatou je, že pes nerozumie tomu, prečo vlastne ostal sám. Dôležité je vedieť, ako úzkostlivým stavom u psa predchádzať tak, aby samota pre psa nebola trest, ale prirodzená súčasť dňa.

Váš odchod do práce alebo neprítomnosť za účelom rekreácie. Niekedy je odlúčenie od psa nevyhnutné a dôležité je naučiť psa, aby zvládol zostať doma sám. Celý princíp však spočíva v tom, že psa je potrebné pripravovať na samotu krátkymi odlúčeniami a pobytmi mimo bytu. Pes musí vnímať, že váš odchod nie je nič tragické a vždy sa k nemu domov vrátite. Váš vzťah musí byť založený na vzájomnej dôvere.

Ak nie je iná možnosť, riešením môže byť odborný výcvik alebo psí psychológ.

tags: #ako #urobit #aby #pes #nezavijal