Agresivita u psa má vždy nejaký spúšťač, neobjavuje sa bezdôvodne. Nech už je dôvod akýkoľvek, prepuknutie agresie často podporí aj sám chovateľ, ktorý je psovi zlým pánom. Nedáva mu najavo, kto tu velí. V psíkovi podporíte rozvoj začínajúcej agresivity prehnanou submitivitou. Pes si dovolí len to, čo mu dovolíte Vy. Agresivitu môžete u psa postupne spôsobiť aj prehnanou nadradenosťou, neprimeranými trestami alebo aj tými mierneho rázu. Citlivejšie psy ich váhu neunesú a pomstí sa Vám aj okolie agresiou.
Strach. Pes sa môže zľaknúť detí, skupiny ľudí, hlasných zvukov (hudba, ohňostroj, búrka). Ostatné psy. Agresivitu môže spustiť aj Váš nový prírastok do rodiny v podobe šteňaťa alebo aj iného domáceho maznáčika. Nevhodné prostredie. Tento spúšťač súvisí úzko s výchovou, viac ako tie ostatné. Často sa prejavuje u psov z útulkov. Pes bol odstrčený, nechcený a jeho to samozrejme trápi. Vyššie uvedení spúšťači sú tí najčastejší. Agresivitu spôsobenú prvými dvoma faktormi môžete ako správni chovatelia zamedziť už v prvopočiatku. Práca s agresívnymi psmi z útulku je náročnejšia. Psovi musíte dať najavo, že vám môže veriť a spoľahnúť sa na vás. Nesmiete ho sklamať. Niekedy je vznik agresivity prejavom prepukajúcej choroby. Pokiaľ nenájdete žiadny racionálny dôvod, prečo by mal Váš štvornohý mazol vystupovať agresívne, skúste situáciu skonzultovať s veterinárom.
Čo spôsobuje agresiu a ako ju rozoznať
Na úvod je potrebné povedať, že žiaden psík sa s agresívnym správaním nenarodí. Hoci sa jeho prejavy zvyknú dávať do súvislosti s bojovými plemenami, nie je ničím nezvyčajným, keď za domácimi útokmi zvierat na majiteľa stoja yorkshire teriéry, čivavy, jazvečíky a kokeršpaniely. Agresivita býva vyvolaná trvalými alebo opakujúcimi sa negatívnymi pocitmi, najčastejšie strachom alebo úzkosťou. Pes dáva svoj diskomfort najavo vrčaním a cerením zubov, niekedy tiež olizovaním ňufáka. Pokiaľ na tieto signály vhodne nezareagujete, skôr či neskôr môže dôjsť k uhryznutiu. K agresívnym prejavom u psa bežne dochádza pri ochrane svojho teritória, hračky alebo svorky.
Podľa typických znakov je možné hovoriť o:
- Agresivite, ktorú vyvoláva konkrétna situácia alebo príčina;
- Agresivite namierenej voči ľudským/zvieracím členom rodiny, prípadne voči neznámym ľuďom;
- Ofenzívnej agresivite; Defenzívnej agresivite, prameniacej zo strachu a úzkosti.
Agresívne prejavy nemusia byť vždy jednoznačne rozpoznateľné, prípadne sa môžu navzájom prelínať a kombinovať. Pes voči návšteve prejavuje ofenzívnu agresivitu, založenú na ochrane teritória, zatiaľ čo počas návštevy veterinára jeho správanie vykazuje formu defenzívnej agresivity, vyvolanej strachom. Existujú aj prípady, kedy zviera svoju zlosť prejavuje voči najbližším, no pri neznámych ľuďoch sa správa priateľsky. Nebezpečné je nielen riziko zranenia, ale tiež nepríjemný emocionálny zážitok, ktorý si najmenší člen rodiny so sebou nesie do budúcnosti.
Vplyv prostredia a výchovy na vznik agresie
Strach, smútok a sklamanie tvoria iba časť emócií, ktoré vedú k trvalému narušeniu puta medzi majiteľom a psom v dôsledku jeho agresívnych prejavov. Zviera necíti potešenie zo zastrašovania svojho okolia, naopak, agresivita sa väčšinou týka neistých psov, ktorí sa z rôznych príčin môžu cítiť ohrození. Medzi varovné signály, ktorými psík dáva najavo, že má strach, patrí otáčanie tela a hlavy smerom od podnetu a snaha ujsť, prípadne stuhnutý postoj a uprený pohľad. Jasnejšie znaky toho, že je zviera nervózne, sú štekanie, vrčanie, dvíhanie pyskov a cerenie zubov.
Pokiaľ ste tieto signály ignorovali a došlo k uhryznutiu, zamerajte sa na odhalenie najčastejších spúšťačov takéhoto útoku: akútna bolesť, zlý zdravotný stav, nezvládnutá socializácia, izolovaný chov, negatívne skúsenosti z útulku alebo od predchádzajúceho majiteľa, pudové správanie alebo nesprávne vyhodnotenie situácie.
Ako reagovať a čo robiť v krízovej situácii
Za správanie psa je vždy zodpovedný majiteľ, práve on má za úlohu naučiť ho, ako vychádzať s ľuďmi a ostatnými zvieratami. Na druhej strane treba povedať, že väčšinu výchovných chýb neurobíme zámerne. Väčšinou ide o nevedomosť alebo neskúsenosť s výchovou psa. V prípade, že sa u vášho, doteraz vždy mierumilovného spoločníka, stretnete s agresívnymi prejavmi, neprepadajte sebaobviňovaniu a namiesto toho sa obráťte na odborníka. Skúsený cvičiteľ vám dokáže poradiť, ako takémuto správaniu predchádzať alebo od neho zviera úplne odnaučiť.
Obrátiť sa na profesionálov, ku ktorým patria psí trénera, psychológovia alebo špeciálni terapeuti problémových zvierat, je vždy dobrý nápad. Vyhnete sa systému pokus-omyl a ušetríte veľa stresu sebe i vášmu psovi. Aby sa vaša spolupráca vydarila, je dôležité zistiť, kde sa ukrývajú príčiny a spúšťače zvieracej agresivity. Kým si nebudete istí, že ich dokážete bezpečne zvládnuť, radšej sa im úplne vyhýbajte. Niekedy je lepšie v záťažových situáciách zvoliť istotu a siahnuť po náhubku. Pokiaľ naň nie je váš psík zvyknutý, pomôžte mu zo začiatku maškrtou a doprajte mu čas, aby si túto pomôcku sám osvojil.
Tréning a preventívne opatrenia
Ďalším krokom je sústrediť sa na tréning poslušnosti a kontroly správania. V rámci výcviku vám profesionálny tréner pomôže s umelým navodením stresujúcej situácie, v ktorej sa váš pes zvykne správať agresívne. Ukáže vám, ako sa v takýchto prípadoch zachovať a udržať vášho miláčika pokojného. Spoločný tréning v neposlednom rade dodá sebavedomie aj vám, aby ste si ľahšie zachovali rozvahu - pes tieto emócie vycíti a ľahšie vás akceptuje ako autoritu.
Najlepšou ochranou je vždy prevencia. Stačí dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel: nikdy bez dovolenia nehladkajte cudzie psy, neprovokujte psa prudkými pohybmi ani hlasnými zvukmi, ne vstupujte na súkromný pozemok, ktorý stráži pes. Psy zvyčajne útočia z neistoty, strachu alebo pocitu ohrozenia. Správnym správaním môžete výrazne znížiť riziko útoku.
Musíte tiež vedieť, že dominancia nie je definitívnym vysvetlením agresie. “Môj pes je dominantný” nie je vždy správne. Dominancia sa overuje v konkrétnych situáciách a moderné poznatky ukazujú, že výchova zameraná na autoritu často nevedie k trvalému úspechu. Pes potrebuje vidieť majiteľa ako spoľahlivého vodcu, nie ako tyrana.
Čo robiť pri kontakte s agresívnym psom a ako posilniť dôveru
Ako útokom psov predchádzať? Najlepšou ochranou je prevencia a uvedomelé správanie. Keď pes vrčí, šteká alebo sa inak vyhecuje, reagujte pokojne a nestrachujte sa. V krízovej situácii použite jasný príkaz ako „Nie!“, „Stoj!“, „Dosť!“. Neutekajte, nepozerajte psovi do očí, postavte sa bokom a vytvorte si bariéru. Po očakávanej zmene situácie odmeňte psa za pokojné správanie.
Ďalšie opatrenia pri útoku: vytvorte si bariéru (taška, dáždnik, bundu), cúvajte pomaly a chráňte citlivé oblasti tváre a krku. Po uhryznutí ranu opláchnite a dezinfikujte, vyhľadajte lekársku pomoc a incident nahláste.
Pri navrácaní dôvery majiteľa je dôležité budovať vzťah založený na dôvere a pochopení, a to prostredníctvom pravidelného tréningu a pozitívneho posilňovania. Namiesto trestov volíme odmeňovanie za pokojné správanie a krok za krokom desenzibilizáciu na spúšťače.
Riešenia a dlhodobé stratégie
Predchádzanie agresii zahŕňa socializáciu a výchovu od mladosti. Socializácia a výchova od mladosti sú zásadné pre prevenciu agresivity u psov. Začnite s socializáciou a výchovou čo najskôr. Výchova a socializácia by mali byť procesom plným lásky a trpezlivosti. Každé šteňa je unikátne a môže vyžadovať prispôsobený prístup. Aby sme predišli agresivite, je zásadné zamerať sa na pravidelný tréning a mentálnu stimuláciu. Nuda a nedostatok stimulácie môžu viesť k deštruktívnemu alebo agresívnemu správaniu.
Praktické rady zahŕňajú desenzibilizáciu a postupné vystavovanie psa rušivým podnetom, kontrolu nad energiu cez hry a aportovanie, a pravidelné stretnutia so psy na kontrolovaných podmienkach. Bachove kvapky a esencie predstavujú alternatívnu cestu na upokojenie a harmonizáciu psychického stavu psa, ak je použitá zodpovedne a podľa potrebnej selekcie esencií. Socializácia na mladom veku a trpezlivý tréning sú kľúčom k dlhodobemu pokoju v rodine.
Špecifické situácie pri viacnásobnom pôsobení a riešenie konfliktov
Ak vlastníte viac psov, musíte spravovať vzťahy medzi nimi tak, aby sa necitlili ohrození či podriadení. Neposlušnosť, agresivita alebo rivalita nemajú teda nič spoločné s dominanciou. Spravidla ide o to, že psom chýba správna výchova a jasné hranice zo strany majiteľa. Pri riešení agresie postupujte krokmi: identifikácia spúšťačov, desenzibilizácia, tréning poslušnosti a, ak treba, využitie odborníkov a trénerov. Neskoršie kroky zahŕňajú aj návštevu psej školy alebo tréningu proti agresii a postupné zvyšovanie návykov psa v krízových situáciách.
Najlepšie výsledky dosiahnete, keď budete pracovať na dôvere a komunikácii s vaším psom. Jasne psovi ukážte, kto má teraz hlavné slovo - nie je nutný krik ani násilie, stačí sebaistota, stálosť a pozitívna charizma. Týmto spôsobom sa pes naučí dodržiavať pravidlá a zlepší sa kvalita vášho každodenného života spolu s vaším štvornohým priateľom.