Štekanie je prirodzenou formou komunikácie psa. Šteká na cudzie osoby, na neznáme predmety alebo pri návrate majiteľa. Niekedy je dôvodom obava a strach, inokedy radosť. Výborné je, ak svojho psa dokážete naučiť štekať na povel, čo sa vám môže hodiť v celej rade situácií. Ako psa naučiť štekať? Ešte skôr, než sa pustíme do výcviku, je potrebné poriadne si usporiadať povely a ritmicky ich používať.
Prečo venovať pozornosť povelom a ako vybrať správny výcvikový štýl
Keď vyslovíte slovo „štekaj“, pripomína povel „čakaj“. Pes môže byť zmätený, preto namiesto toho zvážte nahradenie povelu iným slovom, napríklad „zostaň“. Povel „štekaj“ by mal byť doplnený gestom, aby psík lepšie vnímal význam. Okrem povelov, ktoré by ste mali používať vždy rovnaké, je užitočné mať aj trpezlivosť, pamlsky a ústretovosť. Niektorým psíkom pôjde štekanie hneď, iní sa ho budú učiť týždne. Každý pes má trochu iné predpoklady, a preto je dôležité prispôsobiť náš prístup jeho potrebám a tempu.
Sú aj iné spôsoby výcviku: zvoliť metódu na základe toho, čo psík miluje. Môžete použiť misku s kŕmením, pamlsku alebo hračku - či už obľúbenú, alebo naopak tú, ktorú pes nemá v obľube. Dôležité je, aby psík túžil po použitom predmete. Vypozorujte, či je váš psík skôr na jedlo alebo na hranie. Pamätajte, že pre niektoré psíky môže byť ťažké reagovať hneď; dávajte im akýkoľvek tón, ktorý počúvajú, či už jemné zakňučanie alebo intenzívne zavytie. Časom sa určite rozšteká.
Príklady a postup s konkrétnymi opismi
Vysvetlíme to na konkrétnych situáciách. Fenka nemeckého ovčiaka Zita miluje pamlsky v akejkoľvek podobe. Preto sme pre výuku zvolili psie keksíky. Zita ich cíti, ukážeme ich v ruke, ale držíme ju tak, aby na ne nedosiahla. Zita skáče a dožaduje sa pamlsku. Dáme povel „štekaj“, doprevádzame ho zdvihnutým ukazováčkom pravej ruky a pomáhame psíkovi intonáciou a napodobením psieho štekania. Keď Zita zakňučí, dostane ihneď keksík a pochválime ju. Všetko opäť opakujeme. Keď sa pes naučí reagovať a štekne na povel, môžete začať cvičiť aj bez držania pamlsku v ruke.
Na odmenu a pochvalu ale nezabúdajte - mali by nasledovať vždy, keď pes na váš povel správne zareaguje. Nie vždy to musí byť pamlsok; hlasitá pochvala určite stačí. V prípade, že psík na misku, pamlsok alebo hračku nereaguje, skúste inú metódu. Niekedy pes šteká sám od seba na predmety ako fúrik, koleso bicykla či smeták. Využite aj takýto predmet na výcvik a prezentujte povel „štekaj“.
Príklad s Britom: psík reaguje na fúrik; pripravíme ho a postupne ho učíme štekať na pohybujúcim sa aj na nepohybujúcom sa fúriku. Opakovanie a odmena, akonáhle psík reaguje na povel, sú kľúčové. Po tom, čo je psík správne naučený na povel a rozšteká sa na váš povel kedykoľvek a kdekoľvek, je čas začať odstraňovať nežiaduce štekanie na predmety, ľudí a podobne.
Existujú aj ďalšie techniky - napríklad využiť priemerne neobľúbený predmet alebo zvuk, ktorý psa naučí štekaniu časom prestať. Môžete tiež využiť metódu „stane sa“: keď pes vyjačí svoje potreby (napríklad pri zvončeku), môžete z tohto zvuku urobiť spúšťač hry, aby pes skúšal iný spôsob reakcie. Tri a dosť pravidlo pomáha usmerniť štekanie: nechajte psa trikrát zaštekať a potom ho odvedú preč k maškrtám a pochvale.
Pracujeme na kontrole ticha a eliminácii nežiaducich reakcií
Je dôležité si uvedomiť, že cieľom nie je, aby pes nikdy nezaštekal; cieľom je rozumné využívanie povelu „štekaj“ a následné ukončenie štekania, keď situáciu zvládne. Pred samotným výcvikom musíte eliminovať príležitosti, ktoré problém vyvolávajú - napríklad zlepšiť prostredie na dvore alebo v byte, aby pes menej vnímal rušivé podnety a menej štekal.
Nácvik povelu „Ticho“ by mal ísť po primeranom nastavení prostredia. Sledujte psa pri okne a v tej istej sekunde mu doprajte odmenu - to musí byť tá najlepšia maškrta, akú doma máte. Musíte psovi predať myšlienku, že ticho je zaujímavá práca. Postupne zvyšujte čas odmeny, napríklad od jednej sekundy po päť sekúnd.
Fyziologické znižovanie stresu zahŕňa žuvanie a olizovanie. Mechanické spracovanie sušenej kože alebo lízanie plnenej hračky stimuluje uvoľňovanie endorfínov a znižuje kortizol. Aromaterapia môže tiež pomôcť - difuzér s levanduľovým éterickým olejom alebo psie feromóny (DAP) môžu znížiť excitáciu. Time-blocking s kŕmením počas kritických časov štekania a decompression walk tiež prinášajú pozitívne efekty.
Prevencia, tréning a volba správnych nástrojov
Ak sa štekot objavuje v noci, môžete použiť decompression techniky a relaxačné pomôcky. Deprimujúce pre psa môžu byť neustále rušivé podnety, preto je dôležité mať nočnú rutinu a poskytnúť psovi bezpečné miesto na spanie. Niektoré plemená sú prirodzene viac družné a aktívnejšie komunikujú, napríklad bígel, čivava, yorkšírsky teriér, pomeranian či sibírsky husky; preto výber psa o plemien by mal zohľadniť aj charakteristiky štekania. Ak hľadáte psa, ktorý bude naozaj tichý, môže byť vhodnou voľbou basenji - toto plemeno totiž prakticky nešteká, aj keď to neznamená, že nebude komunikovať.
Keď nasleduje nočné štekanie, je potrebná trpezlivosť a postupné kroky. Prekročenie limitu či nátlak môžu viesť k zhoršeniu správania. Ak ste to skúsili všetko a napriek tomu má váš pes problém so štekaním, skúste spolu s veterinárom alebo skúseným psím trénerom nastaviť dlhodobú stratégiu, ktorá bude brať do úvahy špecifiká plemena a prostredie.
Často kladené otázky a praktické tipy
- Najdôležitejšie je popritom brať do úvahy motiváciu psa. Ak pes šteka, pretože potrebuje pozornosť alebo jedlo, odstránenie tohoto motivátora znižuje štekanie.:
- Krátke, pravidelné tréningy (3-5 minút denne) sú efektívnejšie než dlhé a vyčerpávajúce sily.:
- Používajte jednotný povel a zaručte, že všetci členovia domácnosti používajú rovnaké slová.:
- Treba byť trpezlivý; každý pes sa učí svojím tempom a tréning môže trvať dni až týždne.:
- V prípade, že pes reaguje na iné psy, zvážte protištekací obojok a ďalšie metódy socializácie.:
Infografika a videá
How to Teach Your Dog to Bark on Command.
Životný štýl a dlhodobé vedenie psa
Udržiavajte tréningy pozitívne a optimistické. Keď pes šteká na okoloidúcich či návštevy, odmeňujte tichý výstup a znižujte vizuálne stimuly. Ak pes reaguje na zvuk zvončeka, spočiatku ho púšťajte malé dávky tónu a postupne zvyšujte, keď sa zníži miera štekania. Zároveň pracujte na socializácii prostredníctvom pravidelných prechádzok a interakcií s inými psami a ľuďmi. Ak sa objavia potreby na samotu, vycvičte psa na známe signály a odmeny za pokojné správanie.
Ak máte pocit, že ste už vyskúšali všetko a napriek tomu Váš yorkšír neprestáva štekotať, je dôležité zamerať sa na individuálne potreby psa a prostredie. Niektoré plemená sú viac hovoriace, a preto treba zohľadniť ich prirodzené spôsoby komunikácie. V konečnom dôsledku cieľom nie je, aby pes nikdy nezaštekal, ale aby vedel štekať len v prípade potreby a vedel ukončiť štekanie, keď mu situáciu potvrdíte, že je pod kontrolou.