Nechať svojho psa doma samého môže byť výzvou pre vás aj vaše šteňa. Naučte sa, ako vášmu štvornohému miláčikovi uľahčiť tento proces v niekoľkých krokoch. Psy nás vidia ako členov svojej svorky, ale nie vždy je možné (bohužiaľ) tráviť všetok čas s našimi chlpatými kamarátmi. Najlepšie je naučiť našich psov, keď sú ešte šteniatka, že byť sám doma nie je veľký problém, inak sa u nich môže vyvinúť úzkosť z odlúčenia.
Ako teda udržať šteniatko šťastné a v bezpečí, keď nie ste nablízku? Ako dlho je príliš dlho na to, aby ste svojho psa nechali doma samého? A na čo treba pri tom pamätať? Portál tractive.com zozbieral tieto odporúčania od popredných odborníkov na psy.
Koľko vydrží pes doma sám?
- Šteniatka: 2 hodiny denne je limit. Nie sú zvyknuté byť sami doma. Potrebujú viac cikať a môže sa u nich vyvinúť separačná úzkosť.
- Dospelí psi (nad 18 mesiacov): Môže byť sám 4-6 hodín denne. Títo psi sú zvyknutí byť sami doma. Naučili sa spať, keď nie ste doma.
- Starší pes: Môže byť doma sám 2-6 hodín. Záleží to od mnohých faktorov? Má váš starší pes zdravotné problémy? Potrebuje napríklad častejšie cikať?
Na nasledujúcej stranách nájdete rady, ako docieliť, aby si váš pes zvykol byť doma sám.
Príprava a postupné navykanie
Najlepšia vec, ktorú môžete urobiť ešte predtým, ako svojho psa necháte doma samého, je unaviť ho. A to poriadne! Keď vezmete svojho psa na dlhšiu rannú prechádzku, je pravdepodobné, že krátko po tom, čo odídete, zaspí!
Keď si zadovážite šteniatko, spravidla ešte nikdy nebolo samé. Minimálne jeho súrodenci mu robili počas prvých týždňov života spoločnosť po celé dni. Hneď po prinesení šteniatka domov, by ste však s tréningom nemali začínať, pretože Váš nový štvornohý spolubývajúci si musí najprv na mnohé zvyknúť a tak by bol pre neho pobyt doma osamote stresom navyše. Okrem toho je dôležité nechať si dostatok času na vytvorenie puta medzi Vami a Vaším psom - dôležitý predpoklad na uvoľnené spolunažívanie.
Keď je Váš psík po pár dňoch už zabývaný, môžete opatrne začať s krátkymi každodennými tréningami. Začínajte pomaly. Keď je Vaše šteniatko zamestnané, napr. hračkou pre psy alebo chutnou žuvacou kosťou, nechajte ho opakovane na minútku samé a opustite miestnosť - nie však na dlhšie, pretože šteniatku nemáte ešte chýbať. Tak sa učí, že keď odídete sa vždy aj vrátite, a tak Váš krátky odchod začne pociťovať normálne.
V ďalsom kroku trochu zvýšime stupeň obtiažnosti. Teraz opustite nachvíľu miestnosť, kde sa Vaše šteniatko nachádza, keď práve nie je zamestnané inou činnosťou. Tu ponechajte časový interval tiež krátky - nanajvýš po dvoch minútach sa vráťte do miestnosti. Buďte pri tom kľudní a správajte sa ako zvyčajne - Váš pes sa tak učí, že to je tá najbežnejšia vec, keď ste chvíľu preč.
V prípade, že Váš psík počas Vašej neprítomnosti kňučí, ignorujte to, a pri ďalšom cvičení skráťte interval Vašej neprítomnosti. Keď sa psík správa pokojne, pochváľte ho. Ak sa Vám 2-minútové cvičenie podarilo, vyskúšajte následne odísť z bytu alebo domu na asi tri minúty. Spiace šteniatko by ste nemali nechať samé.
Keď odchádzate, nelúčte sa, majte na pamäti, že trénujete bežnú vec. Ak vyžarujete pokoj, ostane aj Váš pes pokojný. Krátke odchody precvičujte viackrát a rôznym spôsobom. Raz opustite dom bez bundy, druhý raz vo vonkajšom outfite. Pes by si mal zvyknúť na všetky možné „vonkajšie varianty“.
Ak Váš pes aj toto cvičenie bez problémov zvládol, postupne dobu Vašej neprítomnosti predlžujte. Raz choďte k pekárovi alebo do schránky, nepredlžujte však čas Vašej neprítomnosti príliš veľkými skokmi a vracajte sa nepredvídateľne. Raz po 10-tich minútach, potom po 5-tich minútach, následne po 15-tich. Tak si Váš psík zvykne na rôzne časové intervaly a nevyčkáva Váš príchod po X minútach. Kľudne mu dajte niečo, čo ho zamestná, ako napr. hračku pre šteniatka, či žuvaciu kosť.
V tomto štádiu je dobré sa zdržiavať zopár minút v dostatočnej blízkosti bytu, aby ste započuli, ak by šteniatko kňučalo alebo zavýjalo. V žiadnom prípade však zvonku „neodpovedajte“, nakoľko toto by len povzbudilo neželané správanie Vášho psa. Ak aj toto cvičenie prebehne bez problémov, môžete časy stále viac naťahovať. Myslite však na to, že šteniatko vo veku do štyroch mesiacov by ste nemali nechať samé dlhšie než dve hodiny.
Čo robiť pri odchode a príchode
Obujte si topánky a choďte k dverám. Ak si všimnete, že váš pes spanikáril, skúste to ignorovať, aby si na to zvykol. Opakujte túto akciu aspoň 3 krát denne.
Po príchode domov prikážte svojmu psovi ísť do pelechu. Keď budú nasledovať váš príkaz a usadia sa, pokojne ich privítajte a dajte im pocítiť vašu náklonnosť.
Keď ste si istí, že šteniatko dokáže odpočívať a venovať sa iným činnostiam, môžete ho začať navštevovať a vytvárať "uvítací rituál": pre šteniatko nie je dobré, keď ho pri odchode a návrate ignorujete! Ignorovaním môžete sklamať svoju dôveryhodnosť a spoľahlivosť. V oboch prípadoch je lepšie šteniatko privítať, ale bez prehnaného nadšenia. Akonáhle sa vrátite domov, šteniatko bude veselé a nepokojné. Privítajte ho pokojným a kľudným tónom, bez toho, aby ste ho zdvihli na ruky. Začnite sa prechádzať po byte a vyzvite šteniatko, aby Vás nasledovalo. Keď sa upokojí, môžete s ním začať komunikovať prostredníctvom pokojných a príjemných pohybov a Vašich známych hlasov. Ak je šteniatko príliš rozrušené, je možné, že sa v dôsledku prílišných emócií pomočí. Ako ste si už mohli všimnúť, vyhnite sa pokarhaniu a vzdiaľte sa od znečisteného miesta.
Využite hračky a aktivity
Namiesto klasickej misky na jedlo používajte hračky na dávkovanie jedla. Niektoré z týchto hračiek ponúkajú rôzne úrovne obtiažnosti, takže z nich môžete urobiť dlhotrvajúci projekt a udržať svojho psa aktívneho a zaujatého počas doby, keď ste preč.
Rôzni psi radi obžúvajú rôzne veci, tak to vaše šteniatko zoznámte s rôznymi predmetmi, ktoré ma povolené obžúvať (parohy, dentálne hračky, ...) aby našlo tú svoju obľúbenú vec.
Socializácia a bezpečnosť
Ak nič iné, naučte vaše šteniatko aspoň to, že svet je bezpečné a šťastné miesto. Formálny názov pre tento proces je "socializácia" a znamená zobrať šteniatko na rôzne miesta, vystaviť ho rôznym predmetom, zvukom, povrchom, ľudom, zvieratám a uistiť sa, že počas tohto procesu sa cíti šťastne a príjemne. Chcete mu predsa dať pozitívne klasické asociácie so svetom a všetkými vecami na ktoré pravdepodobne narazí počas svojho psieho života. Okno na základnú socializáciu je alarmujúco krátke - ideálne od 3-4 týždňa po 13-14 týžden života.
Zoberte šteniatko na bezpečné miesto, kde môžete kontrolovať okolie na rozumnej úrovni. Hlučné časti a preľudnené ulice nie sú priliš dobrý nápad. Malá skupinka ľudí, detí, alebo organizované stretnutie šteniatok vo výcvikovej škole sú vhodné alternatívy. Ak vyzerá byť vystrašené v akomkoľvek okamihu, odveďte ho preč od toho, čo mu strach spôsobuje, nechajte ho pozorovať z bezpečnej vzdialenosti pričom ho kŕmte veľmi dobrými pamlskami, aby si šteniatko vytvorilo pozitívnu asociáciu s danou vecou.
Výcvik na vykonávanie potreby
Naučiť šteniatko eliminovať miesta kde sa chce vyprázdniť je veľmi dôležité. Tento proces je veľmi jednoduchý - ale nie vždy ľahký. Úspešne zvládnutie vyžaduje ultra-manažment: Nikdy nesmiete dať šteniatku príležitosť ísť na toaletu inde ako na žiadúcom mieste. Vôdzky, klietky, detské zábrany, klikre a dohľad orlím zrakom to všetko vedie k tomu, aby sa vaše šteniatko naučilo von=záchod (cikacie podložky = záchod).
Kľúčom je berávať šťena na dané miesto častejšie než musí, a posilniť správanie keď to urobí tam kde má (teda posilniť odmenou, pochvalou). Tiež povzbuďte vaše šteniatko cikať na rôzne povrchy (nielen na trávu ale aj na piesok, hlinu, ...), aby sa vám nestalo, že ak na blízku nebude tráva, nebude sa chcieť vyprázdniť.
Keď ste si istý, že šteniatko je prázdne a už ste sa pohrali, môžete ísť späť do vnútra a dať mu domácu slobodu na cca 15-20 minút a potom opäť pod váš orlí zrak až do ďalšieho cikacieho výletu. Ak ho prichytíte vyprázdňovať sa na neželanom mieste povedzte Ups!, Nie! dvihnite šteňa a odneste ho dokončiť potrebu von. Ak by ste sa psa snažili potrestať, naučíte ho len lepšie sa schovať pri potrebe vo vnútri.
S učením psa cikať vonku začnite v skorom šteňacom veku. Čím dlhšie budete s učením psa otáľať, tým dlhšie potrvá, kým si pes na cikanie vonku navykne. Zaručení radcovia na internete Vám poskytnú tipy, že psa máte najskôr učiť chodiť na jedno miesto na noviny v odľahlom kúte Vášho bytu. Šteňa sa tomuto úkonu privykne naozaj rýchlo, ale potom je ťažké mu vysvetliť, že už na noviny cikať nemá, ale má vykonávať potrebu len vonku.
Najprv sa obrňte silnou dávkou trpezlivosti. Psíka choďte často venčiť, najlepšie vždy po vyspaní, jedle, hre. V týchto dobách má pes najväčšiu potrebu. Postupne tieto intervaly medzi venčením predlžujte. Šteňa doma pozorujte, po chvíli zistíte jeho špecifické správanie, ktoré predchádza vyprázdňovaniu. Ak nastane táto situácia, maznáčika popadnite do náručia, odneste ho pred dom a nechajte ho vyčúrať. To isté urobte, keď ho chytíte už tzv. Pochvala vs. Keď sa Vášmu miláčikovi podarí vyprázdniť sa vonku, vychváľte ho do nebies, zahrajte mu prehnané divadlo, odmeňte ho maškrtou. Pozitívne správanie je najdôležitejšie. Na to bude Váš pes reagovať.
Ak sa stane, že šteňa urobí kalužku doma, netrestajte ho. Silne ho tým demotivujete a vzbudzujete v ňom strach, predovšetkým pokiaľ mu v moči budete plákať ňufák, alebo ho budete vyťahovať za kožu. Ak sa Vám nedarí psa naučiť čúrať vonku, chyba je pravdepodobne vo Vás. Pes môže robiť lôžka doma z dôvodu, že na seba chce upútať vašu pozornosť. Môže púšťať moč aj zo strachu, kedy ste ho za neudržanie trestali viac, ako bola psova psychika schopná uniesť.
Kľúč k úspechu: Pozitívne posilňovanie
Keď vstúpila pozitívna výcviková metóda do sveta psov, tréneri, ktorí takto trénovali si vyslúžili nemalú vlnu kritiky za používanie pamlskov pri výcviku. Ja mám vždy pamlsky vo vrecku a tak ich môžem kedykoľvek použiť na posilnenie správania svojho psa, keď je na to príležitosť. Pamätajte, že všetky živé stvorenia radi opakujú správanie, ktoré je odmeňované. Všetci predsa chceme, aby sa nám diali dobré veci. Ak ste stotožnený s touto myšlienkou podporovania správania, ktoré od šteniatka chcete, nikdy neurobte tú chybu, že ho odmeníte za niečo čo urobiť nemalo. Šteniatko strávi istý čas tým, aby prišlo na to čo ho privedie k odmene.
Skúsení tréneri vedia, že je dôležité, aby výcvik bol pre šteňa aj zábava. Popri pamlskoch môžete zakomponovať šťastný hlas, hračky a hru ako súčasť tréningu.
NAJVÄČŠIE chyby, ktoré ľudia robia pri výcviku šteniatka
Ďalšie dôležité aspekty
Psy sú spoločenské zvieratá. Vo svete, ktorý nieje kontrolovaný ľudmi, by váš pes trávil väčšinu času v spoločnosti iných psov. Ako kontrast, v našom svete, značná skupina populácie psov sú "psy samotári" a sú nechaný doma osamote niekedy aj 10 a viac hodín denne. Aby ste sa vyhli separačnej úzkosti (viac sa o nej dočítate našom blogu v článku "Separačná úzkosť u psov: Symptómy a ako zmeniť správanie psa") predstavte mu "samotu" postupne. Zahrňte výcvik na klietku, alebo ohrádku, aby mohol pes počas tohto procesu ostať pokojne osamote.
Naplánujte si pár dni voľna po tom čo šteniatko donesiete domov, aby sa v kľude udomácnilo a mohli ste ho pripraviť postupne na dlhší a dlhší čas osamote. Najskôr sa so šteniatkom hrajte, aby ste ho unavili, potom ho dajte do klietky, alebo ohrádky, dajte mu tam papať - napr. do hračky Kong alebo niečo iné čo bude dlhšie obhrýzať a ostaňte sedieť po blízku, čítať si noviny alebo pracovať na počítači. Pomaly zvyšujte vzdialenosť od šteniatka (zatiaľ čo ono sa stále zapodieva jedlom) a aj čas, ktorý ste od neho preč.
Privolanie znamená, že pes na každé zavolanie príde. Môže sa to stať tým najdôležitejším typom správania, ktoré svojho psa naučíte. Pes, ktorí ma slušnú odozvu na privolanie môže mať omnoho viac slobody a hrať sa voľne s inými psami. Psy ktoré môžu pobehovať a hrať sa sú vo všeobecnosti zdravšie, psychicky aj fyzicky a netrpia syndrómom vyhorenia, pretože sa cítia osamote. Používajte privolávací povel, ktorý vždy bude znamenať "dobrú vec" - ako napríklad s použitím obľúbenej dobroty alebo najobľúbenejšej hračky.
Naši psíkovia sa stretnú s mnohými dotykmi počas ich života a nie vždy sa im to až tak páči.
Je to veľmi smutné, keď pes nezvláda jazdu v aute, pretože to vás limituje v možnostiach zobrať ho na úžasné miesta. Problémom je, že pre veľa šteniatok je prvá jazda veľmi stresujúca. Môže to byť prvý krát autom a odlúčenie od mami, prvý krát autom a k veterinárovi, ... Čiže si vybudovalo spojenie, že auto znamená stres a možno aj zvracanie. Ak je to možné požiadajte chovateľa, aby šteniatko zobral aj s ostanými na krátku jazdu autom, aby malo príjemný zážitok. Ak sa však už stala chyba, musíte popracovať na tom, aby ste postoj šteniatka zmenili. Začnite obyčajným sedením v nenaštartovanom aute. Keď už je v poriadku s tým, byť len tak v aute, skúste naštartovať a proces zopakujte, pohrajte sa, dajte mu pamlsky. Potom (ideálne s ďaľšou osobou, ktorá šoféruje) pokračujte v hraní, zatiaľ čo auto sa dá do pohybu, zatiaľ na veľmi krátku vzdialenosť. Na záver jazdy vystúpte z auta a hneď sa opäť pohrajte, po tejto hre opäť nastúpte a prejdite krátku vzdialenosť.
Po socializačnej časti je toto veľmi dôležitý bod, ktorý musíte šteniatko naučiť. Máte povinnosť byť "advokátom" svojho šteniatka a nedovoliť nikomu (to je jedno koho sa to týka), aby robil vášmu šteniatku niečo s čím nesúhlasíte. Ak máte jasnú predstavu ako má vyzerá výcvik vášho psa, hľadajte cvičiteľa, ktorý splní vaše požiadavky a očakávania.
Tieto body vyzerajú, že je to veľa práce. Nuž, šteniatka predstavujú veľa práce. Našťastie sú tak rozkošné, že je tu veľa ľudí, ktorí sú ochotní to podstúpiť.
Psy sú od prírody sociálne stvorenia a vytvárajú si so svojou skupinou silné puto. U psa ktorý je od skupiny oddelený sa spustia automaticky geneticky naprogramované pochody. Tieto pochody slúžia k tomu aby sa čo najrýchlejšie dostal naspäť medzi svojich. Prejavy môžu byť rôzne. Kňučanie, štekanie, zvýšená pohyblivosť, snaženie o prekonanie prekážky teda hryzenie dverí, hrabanie. Všetko sú to úplne prirodzené aktivity pretože pes nie je pripravený na to byť celý deň doma. Napriek tomu že je to u psov úplne normálne, u nás ľudí to až také tolerované nie je. A práve preto musíme nášmu psovi pomôcť a naučiť ho tolerovať, že ho na pár hodín necháme doma samého.
Pokiaľ sa jedná o šteniatko alebo o psíka ktorého si berieš domov prvý krát je nutné si stanoviť pravidlá od prvého dňa. Väčšina ľudí sa z nového psíka teší a nechce od neho odísť ani na minútu až pokým sa nemusia vrátiť do práce. A vtedy prichádza šok a pes ostane zrazu z ničoho nič opustený, nevie na ako dlho, prečo vlastne a ani čo sa vlastne bude diať. Niekedy to môže dokonca prerásť až do úzkostnej poruchy. Príznaky môžeš vidieť už pri odchode z domu. Pes rýchlo dýcha, trasie sa, prechádza sa hore, dole, slintá. V tomto prípade je dobré okrem výcviku sa aj poradiť s veterinárom, ktorý mu predpíše lieky proti separačnej úzkosti.
Najideálnejšie je pred odchodom psa vždy fyzicky a psychicky unaviť. Ideálne sú na to rôzne hry a cvičenia. Väčšina ľudí nemá ráno čas na hodinové prechádzky, ale pár minút na aportovanie, preťahovanie alebo iné hry si určite nájdeš. Druhá veľká pomôcka sú žuvacie hračky a rôzne typy logických či plniacich hračiek, ktoré dokážu psa na dlhú chvíľu zabaviť.
Ďalšia dôležitá časť našej misie je zabezpečenie psa. Psa musíme zabezpečiť aby si nemohol ublížiť pritom ako bude demolovať byt. Najlepšia možnosť je psa zavrieť do miestnosti, ktorú upravíme tak aby tam nemohol napáchať žiadne škody. Nezabúdaj zabezpečiť proti zničeniu aj dvere. Keď už máme pripravené preventívne opatrenia, je čas na výcvik. Výcvik majiteľa spočíva v nacvičení odchodu a príchodu a výcvik psa v pochopení, že sa nič nestane keď odídeš a že sa za chvíľu vrátiš. Takže začneme s nacvičením odchodu. V prvom rade musíš mať na pamäti, aké správanie chceš posilňovať a čo je v tomto prípade pre psa odmena. Odmenou je tvoj návrat a posilňujeme ticho. Treba si na to dať veľký pozor, pretože pokiaľ sa vrátiš keď bude pes kňučať alebo štekať či inak nevhodne vyvádzať posilníš práve toto správanie. Tvojou úlohou pri nácviku je minimalizovať rozdiel medzi tým či prichádzaš, odchádzaš alebo si doma. Takže žiadne emócie pri odchode ani pri príchode. Len tak sa prechádzaj po byte akoby sa nič nestalo a zrazu otvor dvere a odíď. Chvíľku počkaj a vráť sa naspäť. Postupne opatrne predlžuj čas a vzdialenosť strávenú za dverami.
V prípade, že sa Váš psík počas Vašej neprítomnosti zľakne, napríklad kvôli búrke, silnému zabuchnutiu dverí alebo hromom, môže to v tréningu viesť o krok späť. Majte na pamäti: Cvičenie robí majstra!
