Akita má silnú a nezávislú osobnosť. Je veľmi dominantná a nerada sa podrďuje. Preto jej výchova musí začať už v útlom veku, kedy je bezpodmienečne nutná socializácia voči iným psom a ľuďom. Skrátka Akita nie je pes pre začiatočníka a skutočne potrebuje jasné a primerane autoritatívne vedenie, len tak z nej možno vychovať príjemného domáceho psa a spoločníka. Je známa svojou vernosťou a prítulnosťou k svojej rodine. Je odvážna a silná, ale je to pes v ktorom stále blčia poľovné inštinkty. Skvele stráži a je to odhodlaný obránár, s prirodzeným teritoriálnym inštinktom a nedôverou voči cudzím. Vyžaduje úzky kontakt s rodinou a svojím pánom, inak sa začne chovať neprimerane samostatne a ignorovať akékoľvek povely. Akita je veľmi inteligentná, ale bežný výcvikový dril a poslušnosť na povel od nej nemožno očakávať. Z japonských špicovitých plemien je akita inu najväčším a za posledných tristo rokov sa príliš nezmenila. Pochádza z provincie Akita na ostrove Honšú. Pôvodne bola využívaná na lov jeleňov, diviakov a medveďov a preslávila sa i úspechmi v psích zápasoch. Práve z toho dôvodu ju až do roku 1903 zámerne krížili s anglickým mastifom a japonskou tosou. Rekonštrukcia pôvodného plemena a jeho čistý chov však začal až po druhej svetovej vojne. Známy je tiež príbeh akity Hačiko, ktorý deväť rokov verne chodil na stanicu čakať svojho už mŕtveho pána a ktorý značne romanticky spopularizoval pohľad na toto plemeno. Japonci považujú plemeno za svoje národné dedičstvo a od r. 1931 japonská vláda oficiálne vyhlasuje akitu, ktorá dosiahne na výstave titul šampióna, za svoj národný poklad.
Vzhľad a typické znaky
Veľký, svalnatý pes s mohutným hrudníkom a silnými nohami. Hlava má uprostred čela obvykle vrásku. Uši sú vzpriamené, malé, trojuholníkové. Chvost je vysoko nasadený a ohnutý ponad chrbát. Srsť Akity je stredne dlhá, na povrchu tuhá, podsada je hustá a mäkká, chrániaca pred chladom. Farba je najčastejšie červená, svetlohnedá, sezamová, alebo pásikavá s bielou spodnou časťou tela.
Pôvod a história plemena
Pôvod plemena Akita Inu siaha do 17. storočia v Japonsku. V oblastiach Akita sa od roku 1603 používali Matagi na lov zveri, najmä medveďov, jeleňov a kancov. V rokoch 1908 sa Matagi skrížili s Tosou Inu a mastifmi, čo viedlo k vytvoreniu veľkého plemena, ktoré však stratilo niektoré vlastnosti špicovitých plemien. V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne bohatstvo. V roku 1932 založili Dr. Watase a Dr. Saito spoločnosť na ochranu japonských plemien. Druhá svetová vojna priniesla ťažké straty a úpadok počtu chovaných psov. Po vojne nastala obnova plemena a dnes je Akita symbolem lojality a rodinnej väzby. Historicky sa Akita stala aj známym symbolom vernosti skrze príbeh Hačiko a dvanástich akít, ktoré sprevádzali japonskú expedíciu na juhový pól.
Vlastnosti povahy a vhodnosť do rodiny
Akita inu je vyrovnaný, verný, učenlivý a chápavý pes. Vďaka svojej adaptabilite a dôstojnosti ju treba socializovať už od útleho veku. Pes dokáže vykonať skúšky povahy už v prvom roku života a po správnej výchove je pokojný a vyrovnaný. Napriek svojej tvrdohlavosti dokáže zvládnuť presnú poslušnosť, avšak výcvik musí rešpektovať robustnú stavbu tela a pomalší reakčný čas. Najdôležitejším pilierom výchovy je ustanovenie jasného vedenia v ľudskej svorke, kde majiteľ pôsobí ako alfa. Akita vyžaduje úzky kontakt so svojou rodinou a veľmi trpí osamelosťou, čo môže viesť k sabotovaniu predmetov alebo agresivite. Tento psí druh je vhodný ako strážny, canisterapeutický a záchranársky pes, no musí mať skúseného majiteľa, ktorý zvládne jeho dominantnú povahu.
Fyzický vzhľad a merania
Vzhľad: veľký pes, robustne stavaný, so silnou konštitúciou. Hlavu s medvedím výrazom, očné oblúky tmavohnedé, uši malé a trojuholníkové. Chvost nad chrbtom, vysoko nasadený. Srsť tvrdá a rovná, podsada hustá a mäkká. Farby: červená, sezamová, pásikavá a biela, prípadne s belavým označením na lícach a hrudi. Výška v kohútiku: psy 67 cm, feny 61 cm.
Starostlivosť a výživa
Starostlivosť o srsť zahŕňa pravidelné česanie, najmä počas obdobia pĺznutia, kedy je srsť potrebné vyčesávať dvakrát denne. Uši, dentálnu hygienu a drápky treba venovať osobitnú pozornosť. Akita potrebuje kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín a minerálov. Granule by sa mali podávať v rovnakom čase, ideálne dvakrát denne pri izbovej teplote. Posledné kŕmenie o 18:00 a po jedle dopriať psovi odpočinok, aby sa predišlo torzi žalúdka. Množstvo kŕmnej dávky treba prispôsobiť veku, aktivite a metabolizmu psa, aby sa predišlo prekrmovaniu a obezite. Starostlivosť o srsť je tvrdý oriešok, pretože Akity pĺznu dvakrát do roka. Ich samočistiaca srsť zaisťuje, že vyzerajú stále čisté a zvyčajne nepotrebujú trimovanie alebo strihanie. Väčšina Akít miluje prechádzky a hry; pre aktivity ako agility či coursing sú skôr výnimkou a psíčkar by mal očakávať, že pes bude pracovať vlastným tempom.
Rozdelenie chovu a kultúrny kontext
V Japonsku je Akita považovaná za národný poklad a poklad kultúrneho dedičstva. Po druhej svetovej vojne sa v Amerike vyvinula verzia American Akita ako výsledok kríženia s nemeckými ovčiakmi a mastifmi. V súčasnosti sa v Japonsku a vo svete udržiavajú dve hlavné línie plemena s výraznými rozdielmi vo veľkosti a farebnosti, no spoločným koreňom zostáva oddanosť a ochota chrániť rodinu.
Výcvik a odporúčania pre majiteľov
- Začnite s jasnými pravidlami od prvého mesiaca šteňaťa a zaručte pevné vedenie v rodine (alfou svorky).
- Pri výcviku buďte trpezliví, dôslední a motivujúci; netlačte na psa tvrdým spôsobom, aby sa predišlo negatívnym efektom.
- Socializujte s inými psami a ľuďmi už od útleho veku, aby sa predišlo dominancii a agresivite voči cudzincom a zvieratám.
- Zabezpečte pravidelný kontakt so skúseným chovateľom alebo kynologickým výcvikom až do veku jedného roka.
- Dbajte na pravidelné pretrepávanie srsti a hygienu; vyhýbajte sa zbytočnému preťažovaniu a nadmernému drilovaniu.
Táto časť zdôrazňuje potrebu dôkladného a láskavého prístupu pri výchove, pretože Akita nie je pes pre úplných začiatočníkov a vyžaduje skúseného majiteľa so silnou autoritou a empatickým vedením.