AKITA INU patrí k najstarším plemenám psov na svete. Doklady o chove možno vysledovať do 15. storočia, kostrové nálezy však svedčia o oveľa staršom pôvode. Názov akita je odvodený od japonskej prefektúry Akita, ktorá sa nachádza v severnej časti ostrova Honšú. Odtiaľ plemeno pravdepodobne pochádza. Akity boli pôvodne plemená lovecké, ale po vzore západného sveta sa v období Meidži v Japonsku rozšírili psie zápasy. V roku 1910 boli psie zápasy zakázané, ale pravé akity už sotva existovali. Navyše sa v roku 1911 zaviedla daň zo psov, ktorá viedla k masívnemu poklesu chovaní psov. Plemeno zachránil Dr. Ďalšia tvrdá rana zasiahla toto plemeno počas druhej svetovej vojny. Okrem toho, že sa stratila väčšina dokumentov, pre nedostatok potravy bol vyhlásený zákaz kŕmenia psov a navyše sa zo psov vyrábala kožušina pre japonskú armádu. Americký vojaci si všimli týchto veľkých psov, ktorí ich ohromili svojim vzhľadom a povahou a tak si ich odviezli so sebou aj domov, kde začali svoj vlastný chov. Dnes je v Japonsku akita považovaná za symbol vernosti. Nejedná sa o psa, ktorého nakŕmite a zabudnete na neho. Akita sa chce a musí stať členom rodiny a potrebuje lásku majiteľa.
Pôvod a história plemena
Pôvod plemena Akita Inu siaha až do 17. storočia v Japonsku. V oblastiach Akity sa od roku 1603 používali stredne veľké plemená nazývané Matagi na lov zveri, najmä medveďov, jeleňov a kancov. V rokoch 1908 sa Matagi skrížili s Tosa Inu a mastifmi, čo viedlo k vytvoreniu veľkého plemena, ktoré však stratilo niektoré vlastnosti špicovitých plemien. Tieto veľké psy sa začali využívať na psie zápasy, ktoré boli zakázané v roku 1908. Napriek tomu plemeno prežilo a bolo ďalej šľachtené a vylepšované. V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne bohatstvo. Akita bola v Japonsku cenená pre svoju silu, odvahu a vernosť. Je akýmsi symbolom šťastia a blahobytu. V rokoch 1939 až 1945 počas druhej svetovej vojny používali psov ako zdroj kožušiny pre vojenské oblečenie. Z historického pohľadu je tiež známy Hačiko, psík profesora, ktorý každé ráno odprevádzal profesora na stanicu a 10 rokov na stanicu znova čakával na svojho pána.
Americké prevedenie plemena v Amerike vzniklo po druhej svetovej vojne po tom, čo amerikánski vojaci priniesli akity domov a začali chovať svoje vlastné línie. V Japonsku sa plemeno rozvíjalo s dôrazom na vernosť, odvážnosť a silu. Dnes je Akita Inu v Japonsku považovaná za symbol vernosti a za národné dedičstvo, pričom jej výchova a výcvik vyžadujú citlivý a dôsledný prístup.
Vzhľad a farebné variácie
Akita Inu patrí medzi stredne veľké až veľké plemená s mohutnou, dobre osvalenou postavou. Výška v kohútiku: psy 66-71 cm, feny 58-66 cm; váha sa pohybuje približne od 30 do 66 kg. Hlava je široká, s mohutnou lebkou a typickou vráskou uprostred čela. Uši sú malé, trojuholníkové a vzpriamené; oči tmavohnedé a ponúka ostražitý výraz. Chvost je vysoko nasadený a výrazne zatočený nad chrbtom. Srsť je dvojitá, hustá podsada chrániaca pred chladom; krycia srsť je tvrdá a rovná. Farba srsti môže byť červená, čierna, sezamová (čierne špičky na červených chlpkoch), alebo pásikavá (žíhaná), pričom biela farba je bežná na spodnej časti tela a na určitých partiách tváre a nôh. Farebné znaky musia byť dobre ohraničené.
- Najčastejšie farebné rázy: červená, sezamová, biela, žíhaná.
- Belavé sfarbenie na okrajoch papule a na hrudi, bruchu a spodnej strane chvosta je bežné mimo bielej.
Povaha a temperament
Akita Inu má silnú, nezávislú a dôstojnú osobnosť. Je veľmi verná a oddaná svojej rodine, voči ktorej prejavuje nežnú a láskavú stránku. Zároveň je to pes s prirodzeným teritoriálnym inštinktom a nedôverou voči cudzincom, čo ju robí vynikajúcim strážcom. Je odvážna, inteligentná a má silné lovecké inštinkty, no je tiež známa svojou tvrdohlavosťou a dominanciou. Potrebuje jasné, dôsledné a primerane autoritatívne vedenie už od útleho veku a socializáciu voči ľuďom i iným psom, aby sa predišlo neskoršej agresii alebo dominancii. Bežný výcvik býva náročný a vyžaduje individuálny prístup a trpezlivosť. Nie je to pes pre začiatočníkov, ani pre ľahkú socializáciu bez skúseností.
V ľudskej spoločnosti sa im darí, ale vyžadujú si úzky kontakt s rodinou a svojím pánom. Osamelosť a dlhé odlúčenie môžu viesť k neprimeranému správaniu, úzkosti alebo deštruktívnemu správaniu. Hoci sa často uvádza, že Akity neštekajú, v skutočnosti sú často hlasné v prípade hrozby a dokážu vrčať alebo štekať, ak je to potrebné. Správna socializácia a vedenie zodpovedným majiteľom sú kľúčom k vyváženej povahe.
Výchova a výcvik
Výchova Akity Inu si vyžaduje zodpovedný, pokojný a trpezlivý prístup. Od prvých dní je potrebné stanoviť jasné pravidlá a hierarchiu v rodine. Pri prísnom alebo tvrdom zaobchádzaní môže plemeno reagovať negatívne, zvyšovať neovládateľnosť a neposlušnosť. Treba uprednostniť pozitívnu motiváciu, odmenu a hravé formy výcviku. Je dôležité, aby boli Akity dôkladne socializované, čo pomáha predísť dominancii a agresii voči iným psom, najmä samecím. Ideálne je mať domov s jedným psom a poskytnúť pevný, láskyplný dohľad a vedenie.
Starostlivosť o srsť zahŕňa pravidelné česanie, najmä počas obdobia pĺznutia, kedy je potrebné srsť vyčesať aj 2-krát denne. Dôležité je tiež udržiavať dobrú dentálnu hygienu, starostlivosť o uši a pazúry. Aj keď plemeno nie je vyžraté, potrebuje dostatok pohybu a duševnej stimulácie. V domácnosti s prístupom na záhradu sa cíti lepšie, ale vždy by mal byť úzko spätý s rodinou a mať pravidelné spoločné aktivity.
Zdravie a starostlivosť
Akita Inu je všeobecne zdravé plemeno, avšak ako väčšina veľkých psov náchylné na ochorenia pohybového aparátu, napr. dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov. Rodičia by mali byť testovaní a šteniatka pochádzajúce zo zodpovedných chovateľských staníc majú nižšie riziko. Celková priemerná dĺžka života býva približne 11-15 rokov. Môžu sa vyskytnúť aj ďalšie zdravotné problémy ako ochorenia očí, autoimunitné ochorenia, torzia žalúdka alebo niektoré dermatologické problémy. Starostlivosť o srsť vyžaduje pravidelné česanie aj počas mimo sezóny; srsť býva samočistiaca a mastný zápach sa vyskytuje pomerne zriedkavo. Pri kŕmení je dôležité zabezpečiť kvalitné krmivo s dostatkom bielkovín a minerálov, prispôsobiť dávky veku, aktivite a metabolizmu psa a vyhnúť sa prekrmovaniu, aby sa predišlo obezite a torzi žalúdka.
Starostlivosť o srsť, plemeno a výživa
Srsť Akity je dvojitá a dvojité vrstvy chráni psa pred chladom. Kefovanie je odporúčané podľa období roka; počas jari a jesene sa odporúča česanie aspoň raz týždenne, v prípade dlhšej srsti aj každý druhý deň. Kúpať psa je možné iba keď je naozaj potrebné. Oči a uši je potrebné pravidelne čistiť. Krmivo by malo byť kvalitné a bohaté na bielkoviny a minerály; BARF diéta je tiež možná po konzultácii s veterinárnym odborníkom. Dávky by mali zohľadňovať vek a aktivitu psa; posledné jedlo by malo byť najneskôr o 18:00, aby sa predišlo torzi žalúdka.
Pri výbere Akity na stráženie je potrebné spolupracovať s dôveryhodným chovateľom, ktorý kladie dôraz na zdravie, temper a kvalitu svojich psov. Pri kúpe šteniatka z registrovanej a poctivej chovateľskej stanice sa riziká chorôb výrazne znižujú. Akita Inu je vhodná ako spoločník, strážny pes, canisterapeut a záchranár, no vyžaduje úzky kontakt s rodinou a pravidelnú spoluprácu s majiteľom.
Akita ako rodinný pes
Aj keď je Akita nezávislá a nie vždy ľahko ovládateľná, môže byť veľmi vhodná ako rodinný pes pre skúsených majiteľov. Sú lojálni a oddaní, vrátane detí, ku ktorým sa správajú citlivo a s rešpektom. Vyžadujú úzky kontakt s rodinou a doma by mali mať primeraný priestor na pohyb; preferujú vieru vo svoju rodinu a radi trávia čas spolu s ňou. V konečnom dôsledku sa z nich stávajú spoľahliví a oddaní spoločníci na dlhé roky.
