Bernský salašnícky pes alebo Akita Inu: Ktorého si vybrať?

Pri výbere nového psieho spoločníka stoja mnohí pred dilemou: Akita Inu alebo Bernský salašnícky pes? Obe plemená sú impozantné, verné a majú jedinečné povahové črty. Poďme sa bližšie pozrieť na to, čo ich odlišuje a čo majú spoločné, aby sme vám pomohli urobiť to najlepšie rozhodnutie pre vašu rodinu.

Bernský salašnícky pes: Obor so srdcom na správnom mieste

Bernský salašnícky pes je často opisovaný ako „obor so srdcom na správnom mieste“. Jeho najväčšou prednosťou je bezhraničná oddanosť a láska k svojmu majiteľovi. Bude ochrancom celej rodiny, v ktorej sa veľmi rýchlo stane neoddeliteľným členom. Niet divu, že ho pre jeho pokojný a oddaný charakter využívajú aj pri canisterapiách. Ak máte dostatok priestoru pre tohto obra, určite je výber tohto plemena jednou z najlepších možností. Dôležité je však mať aj dostatok času, pretože veľmi zle znáša samotu. Citlivka, ktorá zostáva šteňaťom a pubertiakom takmer polovicu svojho života, vám však zmení život navždy.

Bernský salašnícky pes je ideálny pes k rodinnému domu so záhradou. Potrebuje totiž dostatok priestoru. Napriek tomu nedokáže dlhodobo fungovať bez prítomnosti svojich majiteľov, ktorých bezvýhradne miluje. Jeho oddanosť voči majiteľom je naozaj neuveriteľná, preto si treba uvedomiť, či máte dostatok času na naplnenie jeho potrieb. Ak sa nudí alebo nemá dostatok pozornosti, môže začať ničiť veci - a to by ste sa čudovali, čo takýto pes dokáže.

Vzhľadom na svoju veľkosť treba počítať s o niečo vyšším finančným rozpočtom. Starostlivosť o neho je pomerne jednoduchá, najväčšou položkou však bude pravdepodobne krmivo. Kvalitné krmivo netreba podceňovať, keďže ide o veľkého a aktívneho psa, ktorý potrebuje výživnú stravu. Najlepšia je prirodzená strava vo forme barfovania. Ak však nemáte čas alebo dostatok informácií, môžete skúsiť granule, ktoré sa barfovaniu čo najviac približujú.

Neodporúča sa bernského salašníckeho psa počas prvého roka nadmerne zaťažovať. Obzvlášť to platí pri veľkom plemene, akým je práve bernský salašnícky pes. Mnohým budúcim problémom sa dá predísť kúpou psa s preukazom pôvodu (PP).

Na rozdiel od iných plemien má neuveriteľne priateľskú a pokojnú povahu, vďaka čomu rozhodne nebude agresívny. Treba však myslieť na jeho veľkosť a pracovať s ním od začiatku, aby bol dostatočne poslušný a socializovaný. Keďže sú bernské salašnícke psy veľmi inteligentné, práca s nimi je jednoduchá. Strachu, nedôvere a tvrdohlavosti sa vyhnete len dôslednou socializáciou a dostatkom trpezlivosti.

Ľudia, ktorí nemajú radi pĺznutie, budú mať s týmto psom na jar a na jeseň pravdepodobne problém, pretože vtedy púšťa naozaj veľa srsti. Aj keď plánujete, že bude väčšinu času na záhrade, je potrebné mu život trochu uľahčiť. Je dôležité ho učiť na rôzne zvuky, dopravné prostriedky, manipuláciu či rôzne povrchy, aby nemal problém, ak sa rozhodnete vziať ho na výlet alebo bude potrebné navštíviť veterinára.

Pri týchto psoch treba počítať aj s tým, že dospievajú pomalšie ako menšie plemená. Šteňatá budú chvíľu, vyrastú rýchlo, ale mentálne dospievajú oveľa pomalšie a hravosť im pravdepodobne vydrží dlhé roky.

Povaha bernského salašníckeho psa

Bernský salašnícky pes má veľmi priateľskú a pokojnú povahu. Je to najlepší priateľ pre vás, oddaný maznáčik celej rodiny a skvelý parťák aj pre ďalších domácich miláčikov. Ak má dostatok priestoru a času stráveného s vami, bude spokojný. Pre svoju bezproblémovú povahu je často využívaný aj na canisterapiu. Je inteligentný, takže práca s ním nie je náročná, len potrebuje trpezlivého majiteľa, ktorý na neho pôjde po dobrom. Treba počítať aj s tým, že bude veľmi veselý a stále dobre naladený. Veľké psie plemená mentálne dospievajú neskôr, preto si niekedy možno budete klásť otázku, koľko rokov vlastne má. Medzi nimi nenájdete agresívne jedince, skôr bojazlivé šteniatka, ktorým treba pomôcť. Správnou výchovou však dokážete vychovať vyrovnaného psa a najlepšieho parťáka pre život. Miluje pohyb a hoci v horúčavách je to pre neho náročnejšie, určite bude rád cestovať po vašom boku.

Zdravotné riziká bernského salašníckeho psa

Bernské salašnícke psy patria medzi krátkoveké psie plemená, ako väčšina veľkých plemien. Bohužiaľ, ich priemerná dĺžka života je ešte kratšia ako pri iných, preto je dôležité vybrať si naozaj kvalitnú chovateľskú stanicu a psa s PP. Aj tak sa pravdepodobne nevyhnete niektorým ochoreniam. Medzi ne patria:

• Dysplázia bedrového kĺbu, artritída a poruchy skríženého väzu: problémy s pohybovým aparátom sú závažnejšie práve pri veľkých plemenách, preto je dôležité psa nepreťažovať počas rastovej fázy (dlhé prechádzky, skákanie do výšky, beh po tvrdom povrchu). Rovnako dôležitá je kvalita krmiva, aspoň počas prvých 12 mesiacov. Hoci je kvalitná strava finančne náročnejšia, investícia sa vám jednoznačne vráti.
• Rakovina: U bernských salašníckych psov sa vyskytuje oveľa častejšie ako u iných plemien. Preto je potrebné psa sledovať a v prípade zmien včas konzultovať s veterinárom.

Výchova bernského salašníckeho psa

Výchova a výcvik bernského salašníckeho psa je rovnaká ako pri iných plemenách - treba byť trpezlivý, nič nepodceniť a neustále opakovať. Tvrdosťou nič nedosiahnete, maximálne zlomíte jeho dôveru. Aj keď nebude robiť presne to, čo chcete, zvoľte pozitívnu motiváciu a naučte ho, čo potrebuje vedieť. Keďže ide o veľké plemeno, je dôležité naučiť ho základnej poslušnosti, aby ste v budúcnosti nemali problémy. Niektoré psy sa učia ľahšie, iné ťažšie, no s trpezlivosťou sa to určite vyplatí. Je úplne neagresívny a závislý na vás, takže ho máte šancu „pritiahnuť“ na svoju stranu. Aby z neho vyrástol sebavedomý a bezproblémový parťák.

Určite neuškodí zoznamovať ho s inými zvieratami pomocou cielenej socializácie. Môžete využiť psie škôlky, kam môžete začať chodiť približne od pol roka veku psa. Socializáciu však podporíte aj na každej prechádzke, kde sa stretne s novými psami. Dôležité je ukazovať mu aj tých, ktorých ešte nepozná, aby si nezvykol len na pár psov, ale vychádzal naozaj s každým.

Nezabudnite trénovať aj cestovanie hromadnou dopravou, základnú manipuláciu, návyk na hlasné zvuky či pobyt v prepravke. Ukážte mu všetko, čo bude musieť zvládnuť. Vďaka tomu si neuveriteľne uľahčíte spoločnú budúcnosť.

Vzťah k deťom a domácim miláčikom

Bernský salašnícky pes je neuveriteľne oddaný a bezhranične miluje svoju rodinu. Áno, hlavný pán bude pravdepodobne jeden, ale ťažko by ste hľadali iného psa, ktorý by si tak dobre rozumel s deťmi ako práve bernský salašnícky pes. Keďže je pokojný a prítuľný, vytvorí si s deťmi vlastný vzťah, v ktorom bude tolerovať aj trochu drsnejšie zaobchádzanie zo strany malých detí.

Aj keď môže byť trochu nedôverčivý, pomocou správnej socializácie ho naučíte vychádzať s ostatnými zvieratami a určite to nebude problém. Ťažko by ste u neho hľadali agresívne správanie alebo vyvolávanie konfliktov - tieto psy sú kľudné a nemusia si naozaj nič dokazovať.

Finančná náročnosť

Bernský salašnícky pes je veľké plemeno. K životu potrebuje dostatok hračiek a hlavne kvalitné krmivo. To treba vybrať naozaj starostlivo, pretože je potrebné dodať všetky živiny pre správny vývoj pohybového aparátu. Najprirodzenejšia je druhovo vhodná strava, teda mäso, kosti a vnútornosti. Ak nechcete barfovať, treba sa aspoň čo najviac priblížiť kvalitou. Veľkou finančnou položkou bude pravdepodobne aj veterinár, keďže tieto psy trpia rôznymi ochoreniami, a vzhľadom na ich veľkosť sa odvíja aj cena ošetrenia.

Nezabudnite pripraviť výbavu - pelech, misky na vodu a krmivo, hračky, krmivo pre šteňatá a výcvikové pomôcky, čo môže vyjsť až na 200 €.

Krmivo a starostlivosť

Bernský salašnícky pes patrí medzi obľúbené plemená najmä pre svoju priateľskú povahu. Je to verný spoločník oddaný svojmu majiteľovi, na ktorom je úplne závislý. Aj keď sa môže zdať, že tento obor je nezničiteľný, so zdravím môže byť trochu problém. Určite sa nedožije vysokého veku. Veterinárna starostlivosť pritom nemusí byť lacná.

Jeho veľkosti treba prispôsobiť aj stravu. Základom je kvalitné suché krmivo pre veľké plemená, aby sa správne vyvinul pohybový aparát - teda kĺby a kosti, ktoré rastú veľmi rýchlo. Ak nechcete barfovať, je čas poobzerať sa po granulách, ktoré sa barfu približujú. Dávkujte podľa návodu na obale, s ohľadom na vek, aktivitu a zdravotný stav psa. Pri šteňatách dávku rozdeľte 4 - 5× denne, neskôr 2× denne. Nezabúdajte, že pri veľkých plemenách hrozí torzia žalúdka, preto je veľmi dôležité nechať psa po jedle oddýchnuť a nenútiť ho do aktivity.

Bernské salašnícke psy nie sú náročné na starostlivosť. Ich srsť je dlhá, ale nevyžaduje špeciálnu údržbu. Komu vadí pĺznutie, môže ju častejšie vyčesávať na jar a jeseň. Kúpať treba len v prípade silného znečistenia. Občas je potrebné skontrolovať pazúriky, či netreba strihať. Sledujte aj uši, oči a zuby, aby sa predišlo zápalom alebo iným problémom. V prípade potreby neváhajte navštíviť veterinára.

Vzhľad bernského salašníckeho psa

Bernské salašnícke psy rozhodne nie sú žiadne padávky. Tieto psy majú mohutnú postavu, ktorú ešte zvýrazňuje hustá podsada. Dorastajú až do výšky 70 cm a vážia až 50 kg - s takouto veľkosťou treba vedieť pracovať. Ich srsť je dlhá, mierne zvlnená a trojfarebná - s krásnou bielou náprsenkou, dominantnou čiernou a sýtou hnedočervenou farbou. Majú vyvážené a rovnomerne osvalené telo obdĺžnikového rámca. Na hlave majú vysoko nasadené uši trojuholníkového tvaru a priateľský výraz podčiarkujú mandľové oči.

Akita Inu: Dôstojný, odvážny a verný strážca

🐶 Akita je dôstojný, odvážny a veľmi lojálny pes. Je to nebojácny a verný strážca svojej rodiny. Všetky členmi domácnosti a majetok chráni spoľahlivo a nekompromisne. Jeho pôvodným poslaním bolo chrániť majetok a asistovať ako lovecký pes pri love veľkej zveri. Jeho úlohou bolo zamestnať zver a držať ju v šachu až do príchodu lovca.

Akita má samostatné rozhodovanie a istú dávku svojhlavosti, takže je nevyhnutný dôsledný výcvik, aby pes pochopil svoje postavenie vo svorke a nestal sa dominantným. Nové povely chápe a ľahko sa ich učí, ale oproti iným plemenám je dlhšie oneskorenie medzi povelom a jeho vykonaním, takže pri výcviku je nutné sa obrniť trpezlivosťou.

Hustá srsť chráni akitu voči chladu, ale zástupcovia tejto rasy potrebujú každodenný úzky kontakt s členmi svojej rodiny a oveľa šťastnejší budú doma ako vonku na záhrade. Akita nie je pes pre začínajúcich alebo neskúsených chovateľa, ale skúsený chovateľ v tomto psovi získa verného, milujúceho priateľa.

História Akity

Akita patrí k najstarším psím plemenám a svoj názov získala podľa provincie Akita v severnom Japonsku, kde je predpokladaný vznik tohto plemena. Pôvodnou hlavnou úlohou týchto psov bola účasť a pomoc pri love medveďov, jeleňov, diviakov a ochrana a stráženie majetku majiteľa. Počas 19. storočia sa stali veľmi populárne psie zápasy. V snahe vyvinúť ideálneho bojového psa dochádzalo ku kríženiu so psami iných rás, predovšetkým mastifmi alebo zástupcovia plemena Tosa Inu. V roku 1910 boli psie zápasy zakázané, ale v tej dobe sa už skoro nevyskytovali žiadni čistokrvní jedinci rasy Akita. V roku 1927 bol založený klub chovateľov, snažiacich sa obnoviť pôvodný typ Akít. Počet chovných jedincov zvoľna narastal až do druhej svetovej vojny, kedy bol ďalší chov veľmi ohrozený kvôli zákazu kŕmiť psy a dopyte po psej srsti a kožušine pre potreby armády. Našťastie v roku 1931 bola Akita označená ako národné kultúrne dedičstvo Japonska a štát dodnes finančne podporuje chov tohto plemena.

Do Ameriky sa Akita dostala vďaka americkým vojakom, ktorí sa vracali domov z vojny. Američania mali iné predstavy o vzhľade a vlastnostiach psa a začali svoj vlastný chov krížením Akity s mastifmi alebo nemeckými ovčiakmi. V dôsledku toho vzniklo samostatné plemeno Americká akita. Americká akita je plemeno väčšie a ťažšie ako jej japonská verzia a tvarom hlavy viac pripomína medveďa a psy môžu mať v srsti zastúpenou aj čiernu farbu. Dnes teda rozlišujeme dve samostatné plemená pod názvami Akita Inu a Americká akita.

Správanie a temperament Akity

Najtypickejšie vlastnosti tohto plemena je absolútna vernosť a oddanosť svojmu pánovi. Voči svojmu pánovi a jeho rodine sú veľmi lojálni, zároveň sú to psy samostatne mysliaci a rozhodujúci sa, takže je im vlastná aj istá tvrdohlavosť. Akita je dominantné plemeno a bude chcieť vládnuť. Správny výcvik vedený majiteľom a určenie rolí v rodinnej svorke sú nutnosťou. Akity sú lojálni voči svojmu pánovi, preto by výcvik mal vykonávať majiteľ a toto puto by nemalo byť narušené drilom cvičisku alebo cudzím trénerom. Akity sú chápavé a dobre sa učia, ale odozva na povely je dlhšia ako u iných plemien, preto je dobré sa obrniť trpezlivosťou.

Vďaka dobrej odolnosti voči chladu je možné tieto psy chovať vonku, ale ich vnútorná potreba kontaktu s rodinou je tak veľká, že je lepšie ich správať v kruhu rodiny. Osamelý a znudený pes môže byť deštruktívny a agresívny. Akity zvyčajne moc neštekajú, pokiaľ na to nemajú dobrý dôvod, ale s členmi svojej rodiny komunikujú zábavným mručaním a mumlaním. Veľmi rady tiež nosia veci v ústach. Je jedno či to sú papuče, vodítko alebo vaša ruka. Voči cudziim ľuďom sú Akity zdržanlivé, ale pre svojich blízkych je to milujúci ochranca, ktorý je pripravený s nimi zdieľať svoj život a verne im slúžiť. Od útleho veku je vhodné venovať pozornosť správnej socializácii, pretože zvlášť samce majú tendencie byť dominantné voči iným psom.

Vzhľad Akity

Akita je veľký, mohutný pes so stredne dlhou srsťou a hustou podsadou. Farba srsti môže byť červená, pásikavá, biela, prípadne i sezamové. Telo má vyvážené proporcie, silné kosti a množstvo svalovej hmoty. Hlava je široká, oči sú malé, tmavé a hlboko posadené. Uši sú vztýčené s miernym sklonom dopredu. Silné končatiny majú dobre vyvinuté svaly. Chvost je vysoko nasadený a je nad telom veľa zatočený. Vďaka hustej podsade je Akita dobre odolná voči chladu a môže byť celoročne držané vonku. Plemeno má výšku v kohútiku 61-67 cm a v dospelosti dosahuje váhy 30-66 kg.

Starostlivosť a životné podmienky Akity

Akita bude najšťastnejšia, keď bude doma so svojou rodinou. Zástupcovia tohto plemena sú známi svojou neochvejnou vernosťou a lojalitou k svojim majiteľom. Toto plemeno nie je hyperaktívne, ale potrebuje každodennú pohyb a zamestnanie. Hustá srsť s podsadou zaisťuje psom dobrú odolnosť voči chladu, ale aj horšie toleranciu vysokých teplôt. Srsť nie je nijako náročná na údržbu, postačí pravidelné kefovanie. Srsť má samočistiacu schopnosť a postráda charakteristický psí zápach, takže ani časté kúpanie nie je nutné. Akita je lenivá a 2x ročne v období pĺznutia je nutné sa pripraviť na veľké množstvo uvoľnených chlpov.

Akita je dobrý a spoľahlivý strážca. Svoje územie chráni starostlivo a nekompromisne. Voči cudzincom bývajú psy ostražití, ale v prítomnosti majiteľa cudzie návštevy tolerujú.

Zdravie Akity

Akita je všeobecne veľmi zdravé plemeno, ktoré netrpí častejšími chorobami. Ako všetky veľké psie plemená aj Akita je náchylná na choroby pohybového aparátu. Toto riziko je možné minimalizovať kvalitnou stravou bohatou na minerály. Medzi ďalšie vyskytujúce sa choroby patrí dysplazia bedrového kĺbu, žalúdočné volvulus, progresívna atrofia sietnice, hypotyreóza alebo sebaceózní adenitida.

Kŕmenie Akity

Akita má, rovnako ako iní zástupcovia veľkých plemien, rýchly rast a k správnemu vývoju potrebuje kvalitnú a vyváženú nízkokalorickú stravu bohatú na vitamíny a minerály. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do viacerých denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí od veku a úrovni aktivity psa. Správne kŕmený pes má peknú srsť a nevykazuje známky obezity.

tags: #akita #inu #alebo #bernsky #salasnicky #pes