Štekanie je pre psa prirodzená forma komunikácie. V bežnom živote nám a svojmu okoliu tak pes oznamuje, čo je pre neho dôležité a reaguje na vonkajšie podnety. Každý majiteľ psa by mal určitú "normálnu" úroveň štekotu od svojho psa očakávať a tolerovať. Psy štekajú z najrôznejších dôvodov. Samo o sebe štekanie neznamená problém, horšie je to však s nekončiacim "revom" bez zjavných príčin. Niektoré plemená môžu byť náchylnejšie na štekanie ako iné, ale svojho psa môžete ľahko naučiť ako sa tomuto správaniu vyhnúť. Cieľom je obmedziť, nie "vykoreniť" štekanie.
Dôvody štekania psa
Nie je možné dať jednoznačnú odpoveď na otázku, prečo pes šteká, pretože dôvodov je mnoho. Môže to byť pri hre, pri poplachu, zo strachu, z nudy, z pocitu samoty alebo úzkosti.
Nuda a nedostatok stimulácie
Niektoré plemená psov potrebujú neustálu stimuláciu, fyzickú aj psychickú. Psy, ktoré sú fyzicky alebo psychicky nedostatočne stimulované sa nudia. Ak sa začnú nudiť, môžu štekať, aby si získali Vašu pozornosť. Vtedy používajú svoj štekot aby zaujali pozornosť svojich majiteľov, komunikujú s nimi. Nuda je jednou z piatich najčastejších príčin nadmerného štekania.
Separačná úzkosť a strach
Jednou z najčastejších dôvodov nadmerného štekania tvojho psa je úzkosť a najčastejšou je práve separačná úzkosť. Kedykoľvek majiteľ opustí psa a zostane sám, aj keď opustí miestnosť, pes dostane strach a je vydesený, že ostane sám. Pes, ktorý prežíva separačná úzkosť, môže zo stresu nutkavo štekať. To môže spôsobiť, že Váš pes bude v depresii a môže tak spôsobovať vo Vašej domácnosti problémy. Štekanie zo strachu, známe aj ako obranné štekanie, môže spôsobiť, že pes bude vrčať na cudzích ľudí alebo iné psy. Neznáme situácie môžu spôsobiť, že štekajú na vnímanú hrozbu, aby vystrašili druhú stranu.
Strach je tiež jedným z hlavných dôvodov štekania. Pes, ktorý sa bojí, bude štením dávať najavo svoju neistotu. Aj keď väčšina ľudí považuje za najlepšiu strážcu psov, ktorí neúnavne štekajú za plotom na všetko, čo sa len hybné v okolí, pravda je trochu inde. Takí psy skôr dávajú najavo neistotu a postoj typu: Bežte preč, alebo budem mať strach! Správny strážny pes šteká len vtedy, keď je skutočne ohrozené jeho teritórium.
Ochrana teritória
Psy sú už od prírody strážcovia, niektoré plemená viac, iné zas menej. Svoje územie si strážia a ak zacítia či uvidia ´´votrelca´´ či už ide o poštára alebo o kohokoľvek iného, štekajú aby upozornili svojho majiteľa, že sa na jeho majetku nachádza niekto, kto by tam nemal byť. Agresívnejšie plemená psov budú štekať na obranu svojho územia. Niektoré zvieratá s úzkostnými sklonmi štekajú, aby sa upokojili.
Upútanie pozornosti
Jedným z najbežnejších dôvodov, prečo psy štekajú, je to, že niečo chcú alebo potrebujú. Môžu byť hladní, chcú maškrty, potrebujú ísť von alebo sa s vami chcú hrať. V oblasti psej komunikácie je niektoré štekanie záhadné. Keď neviete určiť príčinu, predpokladajte, že chce pozornosť. Podľa doktorky Kristiny Spauldingovej, certifikovanej odborníčky na aplikované správanie zvierat je dopytovacie štekanie spôsobom, ktorým pes hovorí: „Hej, venuj mi pozornosť!”. Je to psia verzia vyjadrenia túžby po prechádzke, potľapkaní po hlave alebo možno len po chutnej pochúťke. Štekanie na požiadanie sa dá rozpoznať podľa zreteľnej kadencie - krátkych výbuchov s prestávkami, často sprevádzaných intenzívnym očným kontaktom - je kontrolovanou žiadosťou o vašu pozornosť.
Hra a vzrušenie
Psy sa nie len radi hrajú, oni hru potrebujú. A táto potreba môže byť vyjadrená nadmerným štekaním. Vzrušenie sa môže prejaviť štekaním počas prechádzok alebo zaujímavých aktivít. Ak pes radostne šteká pri pohľade na iné šteňa alebo pri naháňaní malého zvieraťa, vyjadruje tým svoje nadšenie.
Bolesť
Psy, ktoré majú bolesti, môžu nadmerne štekať, aby oznámili, že potrebujú pomoc. Neustále štekanie, kňučanie, zavýjanie alebo piskot psa môže byť znakom zdravotných problémov a bolesti, ktorú pes prežíva. Niekedy pes šteká, vrčí alebo pišťá, keď sa ho dotknete na bolestivom mieste. Často je však pes trpiaci chronickou bolesťou jednoducho nervóznejší, rýchlejšie sa frustruje a je citlivejší na podnety. To všetko sa môže prejaviť zvýšeným štekaním.
Ako naučiť psa byť ticho
Cieľom pri výchove by malo byť štekanie obmedziť, nie ho "vykoreniť". Je vhodné, učiť psa povel "ticho" už odmalička. Slovo "ticho" bude mať zmysel len v súvislosti so štekaním.
Metóda pozitívneho posilňovania
Spočiatku dovoľte stekajúcemu šteniatku, aby samo prestalo, po poslednom šteknutie povedzte príjemným hlasom "ticho". Pokiaľ naopak chcete u psa upevňovať obranné štekanie, dajte dospelému psovi najavo radosť z jeho hlasných prejavov - napríklad slovným spojením "šikovný psík" - a až po chvíľke vydajte povel "ticho". Pri výcviku dajte psovi po povele "ticho" ďalší povel, ktorý už pozná, napríklad "sadni". Za splnenie ho odmeňte maškrtou a pochváľte ho. Prípadne mu ponúknite obľúbenou hračku a pohrajte sa s ním. Cieľom je ukázať psovi, že po uposlúchnutie povele "ticho" nasledujú samé príjemné veci. Opakujte toto cvičenie čo najčastejšie to ide. Pes musí pochopiť, že zakaždým, keď prestane štekať, pán povie ticho. Tým si začína vytvárať asociácie.
V tejto chvíli je nutné všetko otočiť. Psa nechajte štekať 10-20 sekúnd a povedzte "ticho". Ponúknite psovi odmenu (hra, maškrtu), v prípade, že poslúchol a prestal štekať. Snažte sa z celého cviku urobiť obľúbenú hru.
Postupné navykanie na podnety
Pokiaľ pes šteká prevažne len na nejaké podnety - napríklad prechádzajúce autá okolo záhrady - skúste ho na ne postupne navykať. Poproste treba kamaráta, aby okolo záhrady opakovane prechádzal autom. Skúste krotiť nepríjemné štekanie a naopak chváliť ticho. Psa môžete skúsiť zabaviť inou činnosťou a odpútať tak pozornosť od dráždivého podnetu. Snažte sa docieliť to, aby prestal sledovať to, na čo šteká. A ak prestane štekať, chváľte ho a odmeňte ho maškrtou. Takto nadmerné štekanie postupne odbourávajte.
Pokiaľ šteká aj vonku na prechádzke, privolajte ho a ponúknite mu napríklad loptička alebo maškrtu. Opäť je o to, odpútať ho od podnetu, na ktorý šteká.
Dôležitosť privolania a pozitívnej asociácie
Ak pes neovláda privolanie, musíte trénovať. Je to základ, ktorý by mal vedieť každý pes! Pamätajte na to, že psa nikdy nesmiete trestať, keď k vám príde! NIKDY! Nesmie si vytvoriť asociáciu: "Keď prídem k pánovi, budem potrestaný!" To by sa mohlo naozaj vypomstiť.
Ignorovanie a presmerovanie pozornosti
Ak na psa zareagujete, aj zlobou, bude to presne to, čo chcel štekaním vyvolať. Ďalšou možnosťou je psa zabaviť alebo unaviť. Opäť platí, že hra, zamestnanie psej mysle a dostatok cvičení môže intenzitu štekania obmedziť.
Zvykanie na samotu
Predovšetkým je ale dôležité na samotu šteňa zvykať od mala. Najprv odídeme na niekoľko minút s tým, že psovi povieme slová, ktoré si bude v budúcnosti s nadchádzajúcou samotou spájať. Napríklad "Ja prídem." Dáme mu nejakú hračku alebo napríklad kosť, ktorá ho na dlhšiu dobu zamestná. Odídeme len na chvíľu, a keď pri návrate bude doma ticho, pochválime a odmeníme.
Postupné zvykanie na návštevy
V tomto prípade budete potrebovať pomoc priateľa so psom a trochu času. Nechajte ho stáť mimo dohľadu alebo dostatočne ďaleko, aby váš pes na jeho psa ešte neštekal. Akonáhle sa váš priateľ a jeho pes objaví v dohľade, začnite kŕmiť svojho psa maškrtami. Prestaňte kŕmiť, akonáhle váš priateľ a jeho pes zmizne z dohľadu. Tento postup niekoľkokrát opakujte. Majte trpezlivosť a nesnažte sa postupovať príliš rýchlo. Môže trvať mnoho dní až týždňov, kým bude Váš pes venovať pozornosť Vám bez toho, aby na druhého psa štekal.
Prikážte mu uložiť sa do jeho pelechu, napríklad povelom "Na miesto!" Keď pes je v pelechu, otvorte dvere návšteve. Akonáhle sa zdvihne a začne štekať, dvere zase zatvorte. Opakujte, kým nezostane ležať v pelechu a nebude štekať, aj keď návšteva bude vo vnútri bytu. Nešetrite pochvalami a odmenami pri správnej reakcii. Rovnako tak cvičte to, aby pes zostal v pelechu bez štekania, keď niekto zazvoní na zvonček.
Čo nerobiť pri odnaučovaní štekania
Kričať na svojho psa, aby bol ticho, jeho štekanie nezníži. Kričanie na svojho psa, aby bol ticho, jeho štekanie nezníži. Kričanie len stupňuje vzrušenie.
Obojok proti štekaniu je averzívne zariadenie určené na umlčanie psa hneď, ako vydá zvuk. Kým pes neprestane štekať, bude dostávať nepríjemné elektrické impulzy alebo sa mu do tlamy bude striekať voda. To sa rozhodne neodporúča. Predovšetkým je to pre psa veľmi nepríjemné a neodstraňuje to zdroj problému, iba jeho účinok. Pes bude stále nervózny, vystresovaný a rozrušený, len to nebudeme počuť.
Pamätajte na to, že psa nikdy nesmiete trestať, keď k vám príde! NIKDY! Nesmie si vytvoriť asociáciu: "Keď prídem k pánovi, budem potrestaný!"
Mýty o štekaní psov
Psy, ktorí štekajú, nehryzú? Je to pravda? Ovšem, že nie! Jedná sa o starú poveru, ktorá mala slúžiť na to, aby sa predovšetkým deti zbavili strachu zo psov. Ovšem rozhodne by ste sa tým nemali riadiť! Ak pes dospeje k rozhodnutiu, že v konfliktnej situácii zareaguje agresívne, môže sa táto agresia rozvinúť v rôznej stupnici: Opticky jasné výhražné uprené pozorovanie - ohrnutie pyskov - zavrčanie - štekot - chňapnutí - uhryznutie. Niektorí psi dávajú tieto varovné signály najavo dlho a dôkladne ešte predtým, než s konečnou platnosťou uhryznú. Lenže iní nejdú podľa harmonogramu a ukážu len krátku "predbežnú výstrahu", ktorú môže necvičené oko veľmi ľahko prehliadnuť .... Preto by sa nikdy nemalo o akomkoľvek psovi hovoriť, že zaručene nehryzie. Psy sú predsa len živé tvory, a tým pádom zostávajú vždy aspoň trošičku nevypočítateľní.
Ako zastaviť štekanie psa – kompletný sprievodca
